Načítava sa stránka…
Preskočiť na obsah
Krásne Slovensko.eu
Krásne Slovensko.eu
Kaštiel Blatnica
1 / 1
Zámky a kaštiele

Kaštiel Blatnica

Neskorobarokový kaštieľ v Blatnici pod Veľkou Fatrou hostí Múzeum Karola Plicku s fotografiami starého Slovenska.

Základné informácie

GPS
48.93800, 18.92679
Typ vstupného
Spoplatnené
Sezónnosť
Celoročne prístupné
Režim otváracích hodín
Sezónne upravené otváracie hodiny (líšia sa podľa mesiaca)
Otváracie hodiny
Marec–jún a september–november spravidla 10:30–14:00/14:30, júl–august a december–február 14:00–17:30 (odporúčame overiť aktuálnosť)
Časová náročnosť
Krátka zastávka do 1 hodiny

Článok

V malebnej turčianskej obci Blatnica, pod svahmi pohoria Veľká Fatra, stojí nenápadný, no architektonicky pôsobivý kaštieľ, ktorý dnes hostí jedno z najzaujímavejších fotografických múzeí na Slovensku. Neskorobarokovú stavbu s charakteristickým kruhovým portikom poznajú návštevníci najmä ako sídlo Múzea Karola Plicku.

História a architektúra

Kaštieľ, ľudovo označovaný ako Prónayovská kúria, dal postaviť v polovici 18. storočia šľachtický rod Prónayovcov, ktorý v Blatnici a okolí Turca vlastnil viaceré majetky. Ide o neskorobarokovú, neskôr klasicisticky upravovanú stavbu s výrazným polkruhovým portikom nesúcim stĺporadie, ktorý dodáva inak skromnej budove reprezentatívny výraz. Kaštieľ patrí medzi menšie šľachtické sídla regiónu, no vďaka zachovanej architektúre a dôstojnému prostrediu si udržal punc historickej hodnoty. Po druhej svetovej vojne budova prešla viacerými úpravami a od roku 1988 v nej sídli expozícia venovaná osobnosti Karola Plicku – fotografa, filmára a etnografa, ktorý svoje celoživotné dielo zasvätil dokumentovaniu slovenskej ľudovej kultúry, krajiny a architektúry. Múzeum spravuje Slovenské národné múzeum – Etnografické múzeum v Martine.

Čo tam nájdete

Stála expozícia predstavuje životné dielo Karola Plicku prostredníctvom jeho čiernobielych fotografií zachytávajúcich staré Slovensko – ľudové kroje, zvyky, architektúru dedín aj krajinné scenérie Turca a okolitých pohorí. Súčasťou prehliadky sú aj dobové interiéry kaštieľa, ktoré návštevníkom priblížia atmosféru šľachtického sídla z 18. storočia. Priestory kúrie tak spájajú historickú architektúru s jedinečnou fotografickou zbierkou, ktorá patrí k cenným súčastiam slovenského kultúrneho dedičstva.

Ako sa tam dostať

Obec Blatnica leží v Turčianskej kotline, približne 15 kilometrov severozápadne od Martina, pri vstupe do Gaderskej a Blatnickej doliny vo Veľkej Fatre. Kaštieľ sa nachádza priamo v obci a je dobre dostupný autom po ceste vedúcej z Martina cez Necpaly alebo od Blatnice v smere na Belú-Dulice. Obcou prechádzajú aj prímestské autobusové spoje z Martina.

Tipy na výlety v okolí

Blatnica je zároveň vyhľadávaným východiskovým bodom pre turistiku vo Veľkej Fatre – Gaderská a Blatnická dolina ponúkajú náučné chodníky, vápencové bralá aj jaskyne, medzi nimi známu Kostrovú jaskyňu, obľúbenú kúpaním v prírodných tôniach. Neďaleko sa nachádza aj rázovitá dedina Podhradie s pozostatkami Blatnického hradu a v okolí Turca stojí viacero ďalších kaštieľov a kúrií, ktoré dopĺňajú obraz šľachtickej histórie regiónu.

Praktické informácie

Múzeum Karola Plicku sídli v Prónayovskej kúrii v Blatnici. Otváracie hodiny sa počas roka menia podľa sezóny, preto odporúčame aktuálny stav vždy overiť priamo u prevádzkovateľa – Slovenského národného múzea v Martine – pred plánovanou návštevou. Vzhľadom na to, že ide o pamiatkovo chránený objekt spravovaný štátnou inštitúciou, vstup je spravidla spoplatnený.

Páči sa vám toto miesto?

Počasie na mieste

  • dnesOblačno16°4°
  • zajtraOblačno11°3°
  • ut 20.10.Prehánky · 0.5 mm11°2°
  • st 21.10.Dážď · 2.7 mm16°9°
  • št 22.10.Výdatné zrážky · 7.7 mm15°10°

Na vonkajšiu návštevu si radšej vyberte deň bez zrážok.

Zdroj: MET Norway, licencia CC BY 4.0. Hodinové dáta sme zhrnuli na denné.

Kontakt

Adresa

Prístup a parkovanie

Náročnosť prístupu
Priamo z auta

Služby a vybavenie

Sociálne zariadenia (WC)
Dostupné pre verejnosť

Doplňujúce informácie a špecifikácie

Architektonický sloh
Neskorobarokový (s klasicistickými úpravami)
Obdobie / Rok vzniku
polovica 18. storočia
Pamiatka UNESCO
Nie