Dve červenkasté bralá nad strechami Novej Bane, desať minút chôdze od seba, a pod nimi celá dolina Hrona ako na dlani. Červená skala a Havrania skala sú najobľúbenejšie vyhliadky nad mestom – na prvej sú vyznačené lezecké cesty, pri druhej narazíte na stopy stredovekých baníkov, ktorí tu hľadali zlato a striebro. Obe ležia na okružnom náučnom chodníku Zvonička, takže ich ľahko spojíte do jednej poldennej prechádzky.
Príroda a charakteristika
Skaly patria k ryolitovému masívu vrchu Háj v najjužnejšom cípe pohoria Vtáčnik. Ryolit je sopečná hornina, ktorej vek sa tu odhaduje na zhruba 12 miliónov rokov; jeho červenkastá farba dala Červenej skale meno. V minulosti ho geológovia mylne označovali ako „novobanský trachyt“.
Červená skala je skalný útvar tesne pod vrcholom Gupňa (458 m n. m.). Z vrcholovej plošinky uvidíte časť Novej Bane, dolinu Hrona, ktorá oddeľuje Vtáčnik a Pohronský Inovec od Štiavnických vrchov, a na druhej strane hrebene Ťatiara a Priesilu. Južným smerom sa nad obcou Brehy dvíha Putikov vŕšok – najmladšia sopka na Slovensku. Na vyhliadke je lavička a informačné tabule s názvami okolitých vrchov a s údajmi o samotnej skale. Na skalných stenách sú vyznačené lezecké cesty obťažnosti 7+ až 10-, istené skobami, kruhmi a nitmi.
Havrania skala, na starých mapách zapísaná ako Rabenstein, je výrazné bralo na ostrom hrebeni, ktorý klesá z vrcholu Hája na juh. Jej kamenný zráz má 30 až 40 metrov a navrchu je malá skalnatá terasa nad strmým svahom k Hronu. Výhľad odtiaľto smeruje na meandre Hrona pri Brehoch a Tekovskej Breznici, na masív Chlmu (726 m), hrebene Drastvice (834 m) a Veľkého Žiaru (856 m) a na východné svahy Pohronského Inovca.
Banská minulosť
Okolie Havranej skaly je dokladom bohatej banskej histórie Novej Bane. V andezitoch pod ňou prebieha žilník Reissenschuch s rudami zlata a striebra, ktoré sa dolovali najmä v stredoveku. Svedčia o tom povrchové jamy (pingy), šachtice a štôlne roztrúsené po svahu. Severne od skaly je otvorené ústie šachty Klingsbittner, ktorú miestni volajú Kamenná šachta. V okolí sa ťažil aj samotný ryolit – v lomoch Štamproch a Háj sa opracovával priamo na mieste, v 19. storočí najmä na mlynské kamene.
Rastliny a živočíchy
Na skalách rastie napríklad skalnica výhonkatá, jagavka konáristá aj zimozeleň menší. Na slnkom zohriatych kameňoch sa vyhrieva jašterica obyčajná a v okolitých dubovo-hrabových hájoch počujete sýkorky, brhlíky, glezgy či penice.
Ako sa tam dostať
Obe skaly ležia na okružnom náučnom chodníku Zvonička, ktorý vedie po žltej turistickej značke cez päť zastávok: Zvonička – Červená skala – Havrania skala – rozhľadňa Háj – Kohútovo. Celý okruh má 6,5 km a prevýšenie 415 m, je obojsmerný a prístupný celoročne. Východiskom je oddychový areál Zvonička nad mestom, ku ktorému je to od autobusovej zastávky Námestie slobody asi kilometer do svahu na východ. Od železničnej stanice Nová Baňa je Červená skala vzdialená zhruba 2,5 km. Medzi oboma skalami prejdete pešo asi za desať minút.
Praktické informácie
- Vstup: voľný, celoročne bez obmedzení.
- Čas: samotné skaly zvládnete za 1 až 2 hodiny, celý okruh náučného chodníka zaberie 2,5 až 3,5 hodiny.
- Náročnosť: stredne náročný terén s prevýšením, zvládnu ho aj rodiny so staršími deťmi.
- Bezpečnosť: vyhliadky sú nad zrázmi, deti majte pri sebe; v okolí sú otvorené staré banské diela so zabezpečením, ktoré môže byť poškodené – zo značeného chodníka neschádzajte.
- Lezenie: len s vlastnou výstrojou a skúsenosťami.
- Kočíky: lesný chodník nie je vhodný pre kočíky.
- Občerstvenie a WC: pri skalách nie sú, služby nájdete v Novej Bani.
