Na dolnom konci Trojičného námestia v Banskej Štiavnici, kde sa námestie stretáva s Radničným námestím a Kmeťovou ulicou, stojí neskorogotický kostol svätej Kataríny. Štiavničania ho volajú Slovenský kostol, pretože sa v ňom od roku 1658 kázalo po slovensky. Kostol nemá vežu – pravdepodobne pre nestabilné podložie popretkávané banskými chodbami – a jeho najväčšou ozdobou je hviezdicová sieťová klenba, ktorá sa bez víťazného oblúka tiahne z lode až do presbytéria. Stavba je súčasťou historického mesta zapísaného v roku 1993 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
História
O stavbe sa nezachovali priame písomné správy. Začala sa pravdepodobne okolo roku 1488, keď boli vydané prvé odpustkové listiny, nepriame zmienky pochádzajú z rokov 1489 a 1491 a v roku 1500 kostol vysvätili. Jeho vznik súvisel s rozvojom údolia pod Glanzenbergom, kde dnes leží Trojičné námestie, a stavbu zrejme financovali zámožné rodiny banských podnikateľov s domami na námestí. Podobnosť klenby s klenbou Baziliky Svätého kríža v Kežmarku naznačuje, že na oboch stavbách mohli pracovať tí istí kamenári.
V polovici 16. storočia sa kostol stal farským – erb mesta namaľovaný nad portálom nesie rok 1555. V druhej polovici 16. storočia prešiel do rúk evanjelikov, ktorí doplnili drevené bočné empory; po návrate ku katolíkom v 17. storočí ich odstránili a interiér dostal barokové zariadenie. Krov z polovice 17. storočia je najstarším krovom v meste. V poslednej štvrtine 18. storočia pribudla baroková kaplnka svätého Jána Nepomuckého. Koncom 19. storočia kostol dôkladne obnovili a časť zariadenia regotizovali. Pri obnove v 70. rokoch 20. storočia odkryli na stene presbytéria rozmernú maľbu Posledného súdu a fasády v rokoch 1978 – 1981 vrátili do podoby zistenej architektonicko-historickým výskumom.
