Predstavte si strom, ktorý pred takmer dvadsiatimi miliónmi rokov zasypal sopečný popol, zuhoľnatel a po čase sa z hornín vytratil – a na jeho mieste ostala chodba, do ktorej dnes môžete nazrieť. Mučínska jaskyňa v lesoch nad obcou Mučín v Novohrade nie je klasická krasová jaskyňa, ale vzácny pseudokrasový útvar v sopečnom tufe. Na jej stenách sú stále viditeľné zuhoľnatené zvyšky dreva a odtlačky listov z čias, keď tu vládla subtropická klíma. Malý rozmer vynahrádza príbeh, aký inde na Slovensku nenájdete.
Príroda a charakteristika
Jaskyňa leží v západnej časti Cerovej vrchoviny, na pravom brehu horného toku Mučínskeho potoka, vo výške približne 280 m n. m. Vznikla v ryodacitovom tufe – spevnenej vrstve sopečného popola zo staršieho miocénu, starej zhruba 19 miliónov rokov. Hrubá vrstva popola vtedy pochovala veľký, pravdepodobne ihličnatý strom. Kmeň pod ňou zuhoľnatel a keď ho neskôr erózia odkryla, drevo postupne zvetralo a vypadalo. Mráz potom dutinu ďalej rozširoval a opadávajúce vrstvy tufu jej dali typický polkruhový prierez.
Ide o jedinú vodorovnú chodbu dlhú asi 12 metrov. Obdĺžnikový vchod je široký približne 2,5 metra a vysoký 1,5 metra. V stenách a pri vchode rozoznáte zuhoľnatené zvyšky kmeňa a konárov, v tufe sú odtlačky listov, vetvičiek a stoniek. Odtlačky listov zo zadnej časti jaskyne odborníci priradili k rodom ako Celastrus, Leguminosites či Eugenia, čo potvrdzuje, že v staršom miocéne tu bolo teplé subtropické podnebie. V zadnej časti je aj malý otvor s vodou, ktorý pripomína drobné jazierko.










