V obci Tajov, pár kilometrov od Banskej Bystrice, stojí stará drevenica, v ktorej sa v októbri 1874 narodil Jozef Gregor Tajovský – jeden z najvýraznejších autorov druhej vlny slovenského realizmu, autor Maca Mlieča, Mamky Pôstkovej či Ženského zákona. Dnes je z nej pamätný dom, ktorý spravuje Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici prostredníctvom Literárneho a hudobného múzea. Na malom priestore tu spoznáte nielen spisovateľa a jeho manželku Hanu Gregorovú, ale aj dejiny obce, z ktorej pochádzal aj vynálezca Jozef Murgaš.
História a zaujímavosti
Jozef Gregor bol najstarším z desiatich detí tajovského obuvníka, ktorý bol zároveň richtárom obce. Po ľudovej škole v Tajove chodil v rokoch 1886 až 1889 do meštianskej školy v Banskej Bystrici a potom na učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom. Od roku 1893 učil na viacerých dedinách, no pre svoje národné presvedčenie sa často dostával do sporov s cirkevnou aj štátnou vrchnosťou a musel sa sťahovať. V tom istom roku prvý raz použil pseudonym Tajovský – podľa rodnej obce.
V roku 1898 študoval na obchodnej akadémii v Prahe, kde sa zapojil do spolku Detvan a zblížil sa s okruhom Milana Rastislava Štefánika. Neskôr pracoval v bankách v Trnave a Martine, písal do Ľudových novín a v rokoch 1904 až 1910 pôsobil medzi Slovákmi v rumunskom Nadlaku, kde dnes po ňom nesie meno lýceum. V roku 1907 sa oženil so spisovateľkou Hanou Lilgovou, známou ako Hana Gregorová. Počas prvej svetovej vojny ho v roku 1915 povolali na front spolu s Jankom Jesenským, prebehol na ruskú stranu a vstúpil do československých légií. Po vojne s manželkou spoluzakladal Umeleckú besedu v Bratislave.
Z jeho diela patria k najznámejším prózy Z dediny (1897), Maco Mlieč (1903), Mamka Pôstková (1908), Horký chlieb a Mišo (obe 1909), z divadelných hier Ženský zákon (1900), Statky-zmätky (1909) a dráma Hriech (1911). Zomrel 20. mája 1940 v Bratislave a pochovaný je v rodnom Tajove – jeho hrob je pamiatkou. Jeho meno nesie od roku 1954 aj Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene.
