Drevené domčeky rozosiate po strmých svahoch, kostol na kopci s krytým schodiskom a medená história, ktorá kedysi hýbala európskymi trhmi – nad Banskou Bystricou, v tieni Starých Hôr, leží Špania Dolina. Bývalá banícka obec, ktorej história je pevne zviazaná s ťažbou medi, sa nachádza asi 14 km severne od centra Banskej Bystrice v západnej časti Starohorských vrchov, v nadmorskej výške okolo 730 m. Od roku 1979 je vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry, ktorá chráni 78 obytných domov ľudového aj neľudového charakteru spolu so siedmimi sakrálnymi a viacerými technickými pamiatkami.
História: meď pre celý svet
Medenú rudu so striebrom tu ľudia dobývali už v praveku, sústavná ťažba sa začala zrejme v 11. – 12. storočí. V prameňoch sa lokalita objavuje pod menami Montana, Herrengrund či latinsky Vallis Dominorum. Zlatý vek prišiel s Turzovsko-fuggerovskou spoločnosťou (1493 – 1546): Ján Turzo dal v roku 1494 hĺbiť novú hlavnú šachtu, neskôr nazývanú Ferdinandova, ktorá odvodňovala celý revír. Špaňodolinská meď sa vyvážala do celej Európy a slúžila aj ako surovina pre kremnickú mincovňu.
Neskôr pribudli ďalšie šachty – najhlbšia Ludovika siahala do hĺbky 440 metrov. Vodné kolesá, ktoré poháňali banské stroje, napájal unikátny banský vodovod: systém jarkov dlhý približne 36 km začínal až pod Prašivou v Nízkych Tatrách. Po ťažkom 17. storočí so štrajkmi a vzburami baníkov ťažba postupne upadala a bane zatvorili v roku 1888. V 20. storočí tu ešte fungovala úpravňa, ktorá získavala meď zo starých háld.
Domy baníkov, nie roľníkov
Na rozdiel od bežných dedín tu prevládajú obytné priestory nad hospodárskymi budovami – obec totiž žila z medi, nie z poľnohospodárstva. Zrubové aj murované domy s hlineným a vápenným náterom, sedlovými či valbovými strechami pôvodne krytými šindľom a typickými drevenými pavlačami na jednej až troch stranách stoja na vysokých základoch, prispôsobených strmému terénu. Keď baníctvo upadalo, obyvatelia si privyrábali prácou s drevom a ženy paličkovaním povestných špaňodolinských čipiek – v roku 1883 tu otvorili aj školu paličkovania.
