Stačí pár minút z centra Bratislavy a ste v bukovom lese – Malé Karpaty sú zelenými pľúcami hlavného mesta aj celého západného Slovenska. Pohorie sa tiahne od Devína pri Bratislave severovýchodným smerom až k Váhu a oddeľuje Záhorskú nížinu od Podunajskej. Za chránenú krajinnú oblasť bolo vyhlásené 5. mája 1976 a jeho rozloha dosahuje vyše 64-tisíc hektárov. Na svahoch nad Svätým Jurom, Pezinkom a Modrou sa lesy stretávajú s vinohradmi, zrúcaninami hradov a krasovým podzemím, preto tu každý nájde svoj ideálny výlet – od krátkej prechádzky až po celodennú túru.
Príroda a geológia
Malé Karpaty sú okrajovým jadrovým pohorím Vnútorných Karpát. Ich stavbu tvoria žuly, vápence, bridlice, fylity a amfibolity, a práve táto pestrosť hornín dáva jednotlivým častiam pohoria rozdielnu tvár – od zaoblených lesnatých chrbtov na juhu po vápencové bralá a škrapy v severnej časti. Najvyšším bodom je vrch Záruby (768 m n. m.) v severnej časti pohoria nad Smolenicami, obľúbený cieľ výletníkov z Bratislavy aj Trnavy.
Lesy siahajúce takmer všade
Až 89 % územia pokrývajú lesy – najmä bukové, dubové, jaseňové, javorové a lipové porasty. Na teplých vápencových svahoch a skalách rastú teplomilné rastliny, z ktorých niektoré tu dosahujú hranicu svojho rozšírenia. Pohorie tak spája karpatskú prírodu s vplyvmi teplej panónskej oblasti.
Podzemný svet aj vzácne druhy
V krasových oblastiach Malých Karpát sa nachádza približne 320 jaskýň a osem krasových komplexov. Verejnosti je sprístupnená jediná z nich – jaskyňa Driny pri Smoleniciach, dlhá asi 680 metrov a známa bohatou kvapľovou výzdobou. Ďalšie jaskyne, napríklad Deravá skala, sú dôležitými archeologickými lokalitami s pozostatkami osídlenia už zo staršej doby kamennej. Opustené podzemné priestory slúžia ako zimoviská netopierov.
Nad korunami stromov možno zazrieť vzácne druhy ako výra skalného, sokola sťahovavého, bociana čierneho či včelára lesného a na južných svahoch aj včelárika zlatého. V čistých potokoch južnej časti pohoria žije rak riečny kamenný a vážka pásikavec veľký.
Kraj vína pod horami
Východné svahy pohoria sú od nepamäti pokryté vinicami – Malokarpatská vinárska oblasť patrí medzi najznámejšie na Slovensku a dodáva regiónu jeho typický ráz. Vinárske mestá Svätý Jur, Pezinok a Modra sú ideálnym východiskom na túry, po ktorých si môžete oddýchnuť v niektorej z vinárskych pivníc. Na jeseň sa v regióne konajú vinobrania a počas Dňa otvorených pivníc môžete ochutnať vína priamo u vinárov.
Trasy a prístup
Pohorie pretína hustá sieť značených turistických chodníkov vrátane hrebeňovej červenej značky, ktorá vedie z Bratislavy po hlavnom hrebeni pohoria ďalej na sever. Obľúbené ciele sú napríklad:
- Kamzík a bratislavský lesopark – ľahko dostupné z mesta aj MHD, ideálne na rodinné prechádzky.
- Hrady na úbočiach pohoria – zrúcanina Pajštún nad Borinkou, Biely Kameň nad Svätým Jurom, zachovaný hrad Červený Kameň či Smolenický zámok.
- Záruby a jaskyňa Driny – severná, vápencová časť pohoria nad Smolenicami s najvyšším vrcholom a jedinou sprístupnenou jaskyňou.
Praktické informácie
Územie je voľne prístupné celoročne a bez vstupného. Najlepšie parkovacie a nástupné miesta nájdete v obciach na okraji pohoria, napríklad v Modre, Pezinku či Smoleniciach; mnohé miesta sú dostupné aj verejnou dopravou. Rešpektujte pravidlá chráneného územia – pohybujte sa po značených chodníkoch, nerobte oheň mimo vyhradených miest a psa majte na vôdzke. Sprístupnená jaskyňa Driny má vlastné otváracie hodiny a vstupné, aktuálne informácie si overte na webe Správy slovenských jaskýň. Správa CHKO Malé Karpaty sídli v Modre na Štúrovej ulici a informácie o území nájdete na webe chkomalekarpaty.sopsr.sk.
Tipy na výlety v okolí
V Modre sa oplatí navštíviť Múzeum Ľudovíta Štúra a pozrieť si tradíciu modranskej keramiky. Pezinok láka na Malokarpatské múzeum a vinárske slávnosti, Svätý Jur na historické centrum a vinice. Na severnom okraji pohoria vás čaká Smolenický zámok a na juhu Devínsky hrad nad sútokom Moravy s Dunajom.
