Stačí pár minút z centra Bratislavy a ste v bukovom lese – Malé Karpaty sú zelenými pľúcami hlavného mesta aj celého západného Slovenska. Pohorie sa tiahne od Devína pri Bratislave severovýchodným smerom až k Váhu a oddeľuje Záhorskú nížinu od Podunajskej. Za chránenú krajinnú oblasť bolo vyhlásené 5. mája 1976 a jeho rozloha dosahuje vyše 64-tisíc hektárov. Na svahoch nad Svätým Jurom, Pezinkom a Modrou sa lesy stretávajú s vinohradmi, zrúcaninami hradov a krasovým podzemím, preto tu každý nájde svoj ideálny výlet – od krátkej prechádzky až po celodennú túru.
Príroda a geológia
Malé Karpaty sú okrajovým jadrovým pohorím Vnútorných Karpát. Ich stavbu tvoria žuly, vápence, bridlice, fylity a amfibolity, a práve táto pestrosť hornín dáva jednotlivým častiam pohoria rozdielnu tvár – od zaoblených lesnatých chrbtov na juhu po vápencové bralá a škrapy v severnej časti. Najvyšším bodom je vrch Záruby (768 m n. m.) v severnej časti pohoria nad Smolenicami, obľúbený cieľ výletníkov z Bratislavy aj Trnavy.
Lesy siahajúce takmer všade
Až 89 % územia pokrývajú lesy – najmä bukové, dubové, jaseňové, javorové a lipové porasty. Na teplých vápencových svahoch a skalách rastú teplomilné rastliny, z ktorých niektoré tu dosahujú hranicu svojho rozšírenia. Pohorie tak spája karpatskú prírodu s vplyvmi teplej panónskej oblasti.
Podzemný svet aj vzácne druhy
V krasových oblastiach Malých Karpát sa nachádza približne 320 jaskýň a osem krasových komplexov. Verejnosti je sprístupnená jediná z nich – jaskyňa Driny pri Smoleniciach, dlhá asi 680 metrov a známa bohatou kvapľovou výzdobou. Ďalšie jaskyne, napríklad Deravá skala, sú dôležitými archeologickými lokalitami s pozostatkami osídlenia už zo staršej doby kamennej. Opustené podzemné priestory slúžia ako zimoviská netopierov.
