Široký otvor vo vápencovom brale nad Mokrou dolinou, do ktorého sa vojde aj celá rodina – a v ňom stopy po jaskynných medveďoch, mamutoch aj pravekých lovcoch. Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši je jednou z archeologicky najvýznamnejších lokalít Malých Karpát a zároveň krátkym, nenáročným výletom, pri ktorom stačí čelovka a pevná obuv.
Ako vznikla a charakteristika
Deravá skala je krasová dutina dlhá približne 26 metrov a vysoká až 15 metrov, ktorú v strednotriasových vápencoch vymodelovala tečúca voda – ide o takzvanú fluviokrasovú jaskyňu so širokým vchodom. Leží vo výške okolo 460 metrov nad morom na ľavom svahu Mokrej doliny, pod vrcholom Kršlenica. Na rozdiel od klasických jaskýň nemá kvapľovú výzdobu, no jej priestranná dutina ponúka dostatok miesta na prehliadku bez špeciálneho vybavenia.
Archeologické nálezy
Deravá skala patrí medzi archeologicky najvýznamnejšie lokality Malých Karpát. Prvý výskum tu v roku 1913 viedol paleontológ Jenő Hillebrand, na jeho prácu neskôr v roku 1950 nadviazal archeológ František Prošek. Okrem kostí jaskynného medveďa sa v sedimentoch našli aj mamutie klové hroty takzvaného mladečského typu, ktoré pravekí lovci používali pri love veľkej zveri, ako aj pazúrikové nože a škrabadlá na spracovanie potravy. Z neskorších období pochádza detský hrob zo slovanského obdobia a poškodené medené predmety z eneolitu, ktoré archeológovia dávajú do súvislosti s vtedajšími obetnými rituálmi. Nálezy tak dokladajú, že táto časť Plaveckého krasu bola osídlená prakticky nepretržite od paleolitu až po stredovek.
