Len pár krokov od rušných električiek a obchodných centier sa otvára iný svet – tichý, zelený a plný príbehov starého Prešporku. Ondrejský cintorín v bratislavskom Starom Meste, medzi ulicami Poľná, Karadžičova, Malý trh a 29. augusta, patrí k najstarším zachovaným pohrebiskám v meste. Dnes pôsobí skôr ako historický park s vysokými stromami a náhrobkami obrastenými brečtanom, kde odpočívajú mešťania, šľachtici, umelci aj osobnosti moderných slovenských dejín.
História
Cintorín založili v roku 1784 ako náhradu za pôvodný, už preplnený staroondrejský cintorín (cintorín sv. Ondreja), ktorý sa nachádzal v okolí dnešných ulíc Heydukova a Hollého – odtiaľ aj jeho názov. Pôvodne patril mestskej farnosti sv. Martina a počas 19. storočia sa stal hlavným pohrebiskom prešporských meštianskych, aristokratických a umeleckých rodín. V roku 1966 tu evidovali až 15 000 náhrobkov. Pochovávalo sa tu do 50. rokov 20. storočia, dnes už len výnimočne. Po roku 1948 cintorín postupne chátral a necitlivá rekonštrukcia v rokoch 1976 – 1980, ktorá ho mala premeniť na mestský park, viedla k zničeniu mnohých náhrobkov a krýpt, čiastočnému zbúraniu obvodového múru aj výrubu stromov. Dňa 8. decembra 1988 bol cintorín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Rozkladá sa na ploche približne 6 hektárov.
Známe osobnosti
Na Ondrejskom cintoríne nájdete krypty šľachtických rodov, hroby predstaviteľov mesta, duchovných, uhorských dôstojníkov aj hodnostárov monarchie. Z novších čias tu odpočíva prvý prezident samostatnej Slovenskej republiky Michal Kováč, lekár a politik Vavro Šrobár či spisovateľ Ferko Urbánek. Z umeleckého sveta sú tu pochovaní herci Július Satinský (2002), Marián Labuda a Stano Dančiak, ktorého hlas si mnohí pamätajú z dabingu, režisér a choreograf Martin Ťapák, speváčka Jana Kocianová a maliar Mikuláš Klimčák. Obľúbenou zastávkou je hrob Ignáca Lamára, legendárnej bratislavskej postavičky známej ako Schöne Náci – jeho pozostatky sem previezli v roku 2007 z obce Lehnice. Odpočíva tu aj mäsiar Rudolf Manderla, staviteľ prvého bratislavského „mrakodrapu“ Manderlák, či Karol Jetting, nazývaný „bratislavský Robinson“.
