Len pár krokov od rušných električiek a obchodných centier sa otvára iný svet – tichý, zelený a plný príbehov starého Prešporku. Ondrejský cintorín v bratislavskom Starom Meste, medzi ulicami Poľná, Karadžičova, Malý trh a 29. augusta, patrí k najstarším zachovaným pohrebiskám v meste. Dnes pôsobí skôr ako historický park s vysokými stromami a náhrobkami obrastenými brečtanom, kde odpočívajú mešťania, šľachtici, umelci aj osobnosti moderných slovenských dejín.
História
Cintorín založili v roku 1784 ako náhradu za pôvodný, už preplnený staroondrejský cintorín (cintorín sv. Ondreja), ktorý sa nachádzal v okolí dnešných ulíc Heydukova a Hollého – odtiaľ aj jeho názov. Pôvodne patril mestskej farnosti sv. Martina a počas 19. storočia sa stal hlavným pohrebiskom prešporských meštianskych, aristokratických a umeleckých rodín. V roku 1966 tu evidovali až 15 000 náhrobkov. Pochovávalo sa tu do 50. rokov 20. storočia, dnes už len výnimočne. Po roku 1948 cintorín postupne chátral a necitlivá rekonštrukcia v rokoch 1976 – 1980, ktorá ho mala premeniť na mestský park, viedla k zničeniu mnohých náhrobkov a krýpt, čiastočnému zbúraniu obvodového múru aj výrubu stromov. Dňa 8. decembra 1988 bol cintorín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Rozkladá sa na ploche približne 6 hektárov.
Známe osobnosti
Na Ondrejskom cintoríne nájdete krypty šľachtických rodov, hroby predstaviteľov mesta, duchovných, uhorských dôstojníkov aj hodnostárov monarchie. Z novších čias tu odpočíva prvý prezident samostatnej Slovenskej republiky Michal Kováč, lekár a politik Vavro Šrobár či spisovateľ Ferko Urbánek. Z umeleckého sveta sú tu pochovaní herci Július Satinský (2002), Marián Labuda a Stano Dančiak, ktorého hlas si mnohí pamätajú z dabingu, režisér a choreograf Martin Ťapák, speváčka Jana Kocianová a maliar Mikuláš Klimčák. Obľúbenou zastávkou je hrob Ignáca Lamára, legendárnej bratislavskej postavičky známej ako Schöne Náci – jeho pozostatky sem previezli v roku 2007 z obce Lehnice. Odpočíva tu aj mäsiar Rudolf Manderla, staviteľ prvého bratislavského „mrakodrapu“ Manderlák, či Karol Jetting, nazývaný „bratislavský Robinson“.
Čo uvidíte
Medzi starými kovanými ohrádkami a machom obrastenými náhrobkami nájdete pôsobivé hrobky a pomníky v štýle klasicizmu, neorenesancie a neogotiky, s anjelmi a sochárskou výzdobou. Autorom mnohých náhrobkov je bratislavský sochár Alojz Rigele. Nápisy na starších hroboch sú často v nemčine či maďarčine a pripomínajú niekdajšiu národnostnú pestrosť mesta. Na území cintorína stojí aj bývalá Kaplnka sv. Ondreja z roku 1861, ktorú dnes užíva gréckokatolícka cirkev – od roku 2008 slúži ako Katedrála Povýšenia vznešeného a životodarného kríža, sídlo Bratislavskej eparchie. Vzrastlé stromy a popínavé rastliny dodávajú areálu atmosféru romantického parku, vhodnú na pokojnú prechádzku.
Ako sa tam dostať
Cintorín leží v samom centre Bratislavy (adresa správy cintorína je Ulica 29. augusta 7). Je ľahko dostupný pešo z historického centra aj mestskou hromadnou dopravou – priamo pri cintoríne je zastávka Ondrejský cintorín a neďaleko aj autobusová stanica Mlynské nivy. Parkovanie v okolí je obmedzené a spoplatnené, preto odporúčame prísť MHD alebo pešo.
Praktické informácie
Vstup je bezplatný a cintorín je otvorený denne. Správcom je mestská organizácia Marianum – Pohrebníctvo mesta Bratislavy. Od apríla do októbra je spravidla prístupný od 7.00 do 20.00 h, v zimných mesiacoch do 17.00 h a v období sviatku Všetkých svätých a Pamiatky zosnulých s predĺženými hodinami. Aktuálne časy odporúčame overiť na webe marianum.sk. Chodníky sú historické a miestami nerovné, s kočíkom či na vozíku počítajte s obmedzeniami. Pamätajte, že ide o pietne miesto – správajte sa ticho a s úctou.
Tipy na výlety v okolí
Z cintorína je to pár minút chôdze do historického centra s Michalskou bránou, Katedrálou sv. Martina a Hlavným námestím. Neďaleko stojí aj secesný Kostol sv. Alžbety, známy ako Modrý kostolík. Na druhom brehu Dunaja láka na prechádzku Sad Janka Kráľa, najstarší verejný park v strednej Európe. Ak vás zaujímajú pietne miesta, môžete pokračovať na vojnový pamätník Slavín s výhľadom na mesto.
