Z terasy pod 39,5-metrovým žulovým pylónom vidíte strechy Starého Mesta, Bratislavský hrad aj Dunaj, nad hlavou vám bronzový vojak dvíha zástavu. Slavín na kopci nad historickým centrom Bratislavy je jedným z najmonumentálnejších vojnových pamätníkov na Slovensku a zároveň najväčším vojnovým cintorínom sovietskych vojakov v strednej Európe. Každoročne sem prichádzajú desaťtisíce ľudí – pripomenúť si obete bojov o Bratislavu na jar 1945 aj pozrieť sa na mesto z jedného z najkrajších vyhliadkových miest.
História a zaujímavosti
Architektonickú súťaž na pamätník vypísali už v roku 1953, stavať sa začalo v roku 1957 podľa projektu architekta Jána Svetlíka. Slavnostne ho otvorili 4. apríla 1960, k 15. výročiu oslobodenia Bratislavy, a už v roku 1962 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Pamätník stojí na mieste, kde boli pôvodne pochovávaní padlí vojaci, vo výške 252 m n. m. na výbežku Malých Karpát a zaberá plochu približne 10 000 m².
Odpočíva tu 6 845 vojakov Červenej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní Bratislavy a okolia v apríli 1945. Areál tvorí šesť hromadných hrobov a 278 individuálnych hrobov, do ktorých boli prevezené pozostatky vojakov z rôznych bojísk okolo mesta. Dominantou komplexu je 39,5-metrový žulový pylón zakončený jedenásťmetrovou bronzovou sochou víťazného vojaka od sochára Alexandra Trizuljaka. Na výzdobe pamätníka sa podieľali aj sochári Jozef Kostka, Rudolf Pribiš, Ladislav Snopek, Tibor Bártfay, Ján Kulich, Dezider Castiglione a Juraj Krén. Slavín dodnes patrí medzi najvýznamnejšie miesta oficiálnych štátnych spomienkových aktov na Slovensku.
