Na kraji poľa v petržalských Kopčanoch, len kúsok od štátnej hranice s Rakúskom, stoja v pravidelných radoch biele kríže s menami vojakov, ktorí zomreli počas prvej svetovej vojny. Vojenský cintorín v Kopčanoch je tiché pietne miesto s parkovou úpravou, kde odpočíva 331 mužov z deviatich národností. Spolu so susedným bunkrom B-S-8 z 30. rokov 20. storočia tvorí jedno z najpôsobivejších miest pripomínajúcich vojnové dejiny Bratislavy.
História a zaujímavosti
Cintorín vznikol v roku 1916 ako doplnok vojenského lazaretu. Neležal pri frontovej línii, ale v jej zázemí – pochovávali sa tu najmä ťažko ranení vojaci rakúsko-uhorskej armády, no aj zajatci a vojaci ďalších bojujúcich strán, ktorí podľahli zraneniam, chorobám a epidémiám. Väčšina z nich zomrela v roku 1918 v bratislavskej Posádkovej nemocnici, ďalší v Divíznej nemocnici a priamo v Kopčanoch.
Zachované náčrty z marca 1922 ukazujú plochu rozdelenú na päť sektorov s centrálnym krížom – vo štyroch boli hroby, piaty ostal ako rezerva. Cestičky okolo polkruhovo usporiadaných hrobov boli vysypané bielym štrkopieskom a pri kríži stáli kamenné lavičky. Počas prvej Československej republiky (1921 – 1938) sa tu každoročne 1. novembra konala pietna spomienka, pri ktorej vojaci z kopčianskych kasární vzdávali padlým čestnú salvu.
Okolo roku 1939 zasiahla do rezervného piateho sektora stavba mohutného dvojpodlažného bunkra. Po roku 1948 sa cintorín ocitol v prísne strážnom hraničnom pásme pri železnej opone, kam sa verejnosť nedostala. Desaťročia chátral a zarastal náletovými drevinami, až takmer splynul s okolitým hájom.
Obnova sa začala v roku 2008. Ministerstvo vnútra SR na ňu prispelo už v roku 2005 sumou jeden milión korún, rozhodujúcu časť nákladov – približne 615-tisíc eur – zaplatilo hlavné mesto. Projekt vypracovali Mária Baníková a Imrich Puškár, sadovnícku úpravu Katarína Serbínová. Pri prácach odstránili nevhodné a choré stromy, vybudovali kamenné chodníky a oplotenie a na miesta pôvodných hrobov podľa zachovaných záznamov osadili kríže s menami. Obnovený cintorín sa verejnosti otvoril začiatkom mája 2009. Pietne spomienky na padlých tu dnes organizuje Petržalský okrášľovací spolok.
Čo uvidíte
Najsilnejší dojem robia rady bielych krížov na udržiavanom trávniku – usporiadaním pripomínajú americké vojnové cintoríny. Na tabuľkách sa dočítate meno vojaka, dátum a miesto narodenia, dátum úmrtia, národnosť a druh vojska, napríklad pešiak, dragún či železničiar. Pri niektorých menách chýba dátum úmrtia, čo je tiché svedectvo o neúplných vojnových záznamoch.
- Národnosti pochovaných: 122 československých vojakov (Slováci a Česi sú vedení spoločne), 53 maďarských, 51 juhoslovanských, 43 rumunských, 16 rakúskych, 15 ruských, 11 talianskych, 11 poľských a 3 nemeckí; 6 vojakov ostalo neznámych.
- Srbskí zajatci: medzi juhoslovanskými vojakmi sú aj zajatí srbskí vojaci – v roku 2017 si ich tu pietnym aktom uctila aj delegácia zo Srbska.
- Centrálny kríž: jediný kus pôvodnej drobnej architektúry, ktorý prežil desaťročia úpadku.
- Zeleň: z pôvodnej výsadby sa zachovali len staré javory, dnešnej scenérii dominujú štíhle pyramidálne topole.
- Bunker B-S-8 „Hřbitov“: priamo pri cintoríne stojí najväčší a najsilnejšie vyzbrojený objekt československého opevnenia v Bratislave. Stavať ho začali v roku 1936 a práce sa zastavili v októbri 1938. Prezývku dostal podľa susedného cintorína. Obnovili ho dobrovoľníci z občianskeho združenia Zachráňme petržalské bunkre, ktorí v ňom v máji 2009 otvorili prvú výstavu.
Ako sa tam dostať
Cintorín leží na juhozápadnom okraji Petržalky, na konci Kopčianskej ulice pri hraničnom priechode Berg. Od Kopčianskej ulice k nemu vedie poľná cesta popri hranici, ktorá nie je výrazne značená – dobrou orientačnou pomôckou je model tanku uprostred poľa neďaleko bunkrov. Najpohodlnejšie sa sem dostanete na bicykli po bývalej hraničnej ceste, po ktorej vedie cyklotrasa. Pri cintoríne ani pri bunkri nie je vybudované parkovisko, preto počítajte s krátkou prechádzkou poľnou cestou.
Praktické informácie
- Otváracie hodiny: denne 9:00 – 19:00.
- Vstup: bez vstupného.
- Správca: Marianum – Pohrebníctvo mesta Bratislavy, kancelária správcu vojenských cintorínov.
- Parkovanie: bez vyhradeného parkoviska, k cintorínu treba prejsť krátky úsek poľnou cestou.
- Správanie: ide o pietne miesto a hroby padlých vojakov – správajte sa ticho a s úctou.
- Čas návštevy: na prehliadku cintorína stačí do jednej hodiny, s okolitými bunkrami počítajte s dlhším výletom.
