Nasaďte si prilbu, rozsvieťte baterku a sfárajte pod zem tak, ako to kedysi každé ráno robili gelnickí baníci. V mestskej časti Turzov kúsok od centra Gelnice, v údolí Hnilca uprostred Volovských vrchov, vedie do kopca dedičná banská štôlňa Jozef, ktorá kedysi sprístupňovala juhovýchodnú časť Gelnickej žily v dĺžke vyše 1,5 kilometra. Pri jej ústí vzniká banský skanzen s funkčnými historickými strojmi – spolu tvoria vysunutú expozíciu Baníckeho múzea v Gelnici.
Znovuobjavené banské dedičstvo
Presný vznik štôlne nie je datovaný. V minulosti slúžila na odvodňovanie vyššie položených banských obzorov a ťažila sa tu najmä meď. Štôlňa sa uzavrela v 19. storočí v súvislosti s úpadkom ťažby medi, no v 70. rokoch 20. storočia ju banskí odborníci znovu otvorili s cieľom prepojiť ju vetracím komínom s nižšie položenými chodbami na žile Krížová. Po ukončení prác v 90. rokoch sa ústie štôlne zavalilo a na dlhé roky utíchla.
Nová kapitola sa začala v auguste 2016, keď štôlňu sprístupnili verejnosti a stala sa súčasťou expozície Baníckeho múzea v Gelnici. Návštevníci dnes prejdú približne 107 metrov sprístupnených podzemných priestorov a na vlastnej koži zažijú chlad, vlhkosť a atmosféru skutočnej bane.
Čo uvidíte v banskom skanzene
Prvým a najznámejším objektom skanzenu je pochwerk – verná replika historického drviaceho banského stroja zo 17. storočia. Poháňa ho voda z neďalekého Turzovského jazera a pred približne 300 rokmi takéto zariadenia slúžili na oddeľovanie drobnej rudnej žily od ostatnej horniny. Vďaka tomu, že stroj je funkčný, uvidíte ho v pohybe presne tak, ako pracoval v časoch rozkvetu gelnického baníctva.
