Hnilčík pôsobí ako tichá horská dedina, kedysi to však bolo rušné banícke centrum, ktorého železorudné a medené ložiská patrili k najvýznamnejším na Slovensku. Na tieto časy dnes upozorňuje Banský skanzen Hnilčík. Tvorí ho múzejná expozícia v drevenej budove bývalej školy, podzemná štôlňa Ľudmila, ktorú si prezriete s prilbou na hlave, a štyri banícke náučné chodníky. Ak hľadáte výlet neďaleko Slovenského raja, kde sa namiesto davov stretnete so sprievodcom zapáleným pre históriu vlastnej obce, ste na správnom mieste.
História a zaujímavosti
Prvá písomná zmienka o osídlení tohto miesta pochádza z roku 1315, keď sa sem po tatárskom vpáde opäť vrátili ľudia. Hnilčík patrí k najdlhším obciam na Slovensku – domy sa ťahajú dnom doliny Železného potoka a jeho bočných dolín a hlavná línia zástavby meria okolo 7 kilometrov. Dnešná obec vznikla v roku 1961 zlúčením niekoľkých osád.
- Meď a železo: najprv sa tu dolovala meď, neskôr železná ruda. Bane v Roztokoch, Bindte či na Grétli dosiahli technický vrchol koncom 19. a začiatkom 20. storočia a odborníci ich poznali v celej strednej Európe.
- Úzkokoľajky: okolo roku 1900 sa ruda z Roztok a Bindtu vozila dvoma úzkorozchodnými železnicami do Markušoviec.
- Útlm: v 20. a 30. rokoch 20. storočia ťažba upadala, po druhej svetovej vojne ostali v prevádzke len bane na Grétli a posledné bane zanikli po roku 1989.
Skanzen vznikol z iniciatívy miestneho občianskeho združenia s podporou obce – pripravovať sa začal v roku 2012 a návštevníkom slúži od roku 2013.
Čo uvidíte
Múzejná expozícia sídli v drevenej budove bývalej školy v časti Jerohuta neďaleko obecného úradu. Stavba nadväzuje na obytnú architektúru niekdajšej banskej kolónie v Roztokoch a múzeum je vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Expozícia je rozdelená do štyroch tematických celkov – dejiny obce, národopis a hmotné dedičstvo predkov, geológia a živá príroda a napokon história baníctva a spracovania miestnych rúd. Väčšinu predmetov darovali alebo zapožičali samotní obyvatelia Hnilčíka. Nájdete tu minerály a horniny, fotografie Miloša Greisela, priestor venovaný osobnostiam obce vrátane Františka Hadriho-Drevenického, izbu zariadenú ako domácnosť zo začiatku 20. storočia aj ukážky ľudových remesiel, uhliarstva, včelárstva či varenia.
Štôlňa Ľudmila v Roztokoch je najväčším zážitkom návštevy. Chodba je vyrazená z doliny Roztockého potoka do severného svahu vrchu Borovniak (kedysi Stammberg) a vedie priamo do diabázového masívu. Nebola ťažobná – na jej konci sa nachádza podzemný sklad výbušnín s dvoma zalomenými vstupnými chodbami a skladovacou komorou. Pravdepodobne ho koncom 19. storočia vybudovala hornosliezska spoločnosť z Friedenshütte, ktorá vtedy skúpila všetky železorudné banské polia v Roztokoch. Miesto vybrali pre blízkosť ústí dvoch hlavných štôlní, Dedičnej štôlne Ernest a Dedičnej štôlne Katarína, ktoré otvárali Širokú žilu a Hrubú roztockú žilu. Sklad slúžil až do konca ťažby rudy v 30. rokoch 20. storočia. Vstup povolil Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi a do štôlne sa smie len so sprievodcom skanzenu, ktorý zapožičia ochrannú prilbu a svetlo. Prehliadka trvá zhruba 20 minút a v podzemí je chladno, preto si vezmite niečo teplé.
Banská klopačka v Roztokoch je historická banícka budova vzdialená asi 300 metrov od štôlne Ľudmila. Dnes v nej funguje penzión, no pri potoku Ráztoka pred ňou od 25. mája 2024 stojí banícky orloj poháňaný vodným kolesom. Je tretím baníckym orlojom na Slovensku a jediným na Spiši; pohyblivé figúrky predstavujú baníkov pri hľadaní vody, ťažbe a odvoze rudy, koňa, permoníka aj samotnú klopačku. Vytvorili ho Matúš Jančura a Magdaléna Anna Jančurová, autori orloja v Banskej Bystrici.
Náučné chodníky
Náučný chodník Históriou baníctva v Hnilčíku má štyri okruhy, ktoré otvárali postupne v rokoch 2009 až 2012:
- A – Roztoky: 2,5 km, prevýšenie 173 m, 5 zastávok, začiatok pri zastávke Zajac.
- B – Bindt: 4 km, prevýšenie 222 m, 7 zastávok.
- C – Cechy – Grétla: 6 km, prevýšenie 180 m, 7 zastávok, začiatok pri zastávke Kira.
- D – Železný potok: 4,3 km, 6 zastávok, začiatok pri zastávke Zimná dolina.
Spojením všetkých okruhov vznikne trasa dlhá približne 22 kilometrov s prevýšením vyše 800 metrov. Jednotlivé okruhy zvládnete za 1,5 až 3,5 hodiny a sú vhodné na pešiu turistiku aj na bicykel.
Ako sa tam dostať
Hnilčík leží v Hnileckej doline asi 15 kilometrov od Spišskej Novej Vsi. Pri skanzene je parkovisko. K štôlni Ľudmila sa autom dostanete po Banskú klopačku, ďalej pokračuje lesná cesta so závorou, za ktorú smie len sprievodca. Do obce premávajú autobusy a pri jednotlivých okruhoch náučného chodníka sú zastávky.
Praktické informácie
- Vstup: dobrovoľný príspevok.
- Prehliadka: so sprievodcom a odborným výkladom; návštevu múzea a štôlne si dohodnite vopred telefonicky. Vstup do štôlne Ľudmila je potrebné dohodnúť v múzeu ešte pred cestou k štôlni.
- Čas: múzeum a štôlňa spolu približne 1 až 2 hodiny, s náučným chodníkom pokojne pol dňa.
- Fotografovanie: povolené.
- Oblečenie: do štôlne pevnú obuv a teplú vrstvu.
Tipy na výlety v okolí
Z okolia Roztok vedie zelená značka lesom k malej ferrate, ktorá končí pod vyhliadkou Kamenná osada; ferratu sa dá aj obísť. Banícku tému môžete rozšíriť v Gelnici, kde je banský skanzen so štôlňou Jozef, a v Spišskej Novej Vsi stojí najvyššia kostolná veža na Slovensku.