Uprostred leta, keď vonku praží slnko, zostúpite po schodoch do sveta, kde teplota neprekročí pár stupňov a steny tvorí ľad hrubý ako osemposchodový dom. Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete. Od roku 2000 je zaradená do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO ako súčasť lokality Jaskyne Aggtelekského krasu a Slovenského krasu. Vzhľadom na známe vysokohorské ľadové jaskyne Eisriesenwelt a Dachstein-Rieseneishöhle v rakúskych Alpách či rumunskú jaskyňu Scărişoara v pohorí Bihor, ktorej zaľadnená časť je vo výške 1100 až 1120 m n. m., monumentálne zaľadnenie Dobšinskej ľadovej jaskyne tisícročia pretrváva v nadmorskej výške iba 920 až 950 m.
Poloha a vznik
Jaskyňa sa nachádza na juhozápadnom okraji Národného parku Slovenský raj v Spišsko-gemerskom krase, neďaleko obce Stratená. Vchod do jaskyne je na severnom svahu vrchu Duča v nadmorskej výške 969 m, 130 m nad dnom doliny Hnilca.
Dobšinská ľadová jaskyňa je súčasťou systému Stratenskej jaskyne. Vytvorila sa v druhohorných strednotriasových svetlých steinalmských a wettersteinských vápencoch stratenského príkrovu pozdĺž tektonických porúch a medzivrstevných plôch. Dosahuje dĺžku 1483 m a vertikálne rozpätie 112 m. Hlavnú časť jaskyne predstavuje obrovská dutina klesajúca od povrchového otvoru do hĺbky 70 m. Vznikla preborením skalných podláh medzi chodbami, ktoré vytvoril ponorný paleotok Hnilca v niekoľkých vývojových úrovniach.
Tajomstvo ľadu spočíva v tvare jaskyne – studený zimný vzduch klesá cez vchod do vreckovito uzavretej dutiny a ostáva v nej zachytený, zatiaľ čo teplejší letný vzduch sa dovnútra nedostane. Objem ľadu presahuje 110 000 m³, zaľadnená plocha má takmer 9 800 m² a vo Veľkej sieni dosahuje hrúbka ľadu až 26,5 m. Ľad sa pomaly posúva smerom k nižším častiam jaskyne o 2 až 4 cm ročne a jeho úplná obmena trvá približne 1 700 až 2 000 rokov.
História objavenia
Vchod do jaskyne miestni poznali oddávna. Do vnútra sa však ako prvý odvážil až banský inžinier Eugen Ruffínyi z Dobšinej, ktorý 15. júna 1870 zostúpil do podzemia v sprievode G. Langa, A. Megu a F. Fehéra. Už v nasledujúcom roku 1871 ju mesto Dobšiná sprístupnilo verejnosti. V roku 1887 dostala elektrické osvetlenie a patrí tak k prvým elektricky osvetleným jaskyniam na svete.
Zaujímavosťou je, že na ľadovej ploche vo Veľkej sieni sa až do roku 1946 korčuľovalo. Trénoval tu aj krasokorčuliar Karol Divín, neskorší majster Európy a olympijský strieborný medailista. V roku 1947 jaskyniari objavili Kvapľovú sieň.
Čo uvidíte
Prehliadková trasa meria 515 m a trvá približne 30 minút. Vedie cez Veľkú sieň s mohutnou ľadovou podlahou, Malú sieň a Ruffínyho koridor, kde uvidíte ľadové steny, stĺpy, stalagmity aj ľadopády. Teplota sa podľa časti jaskyne pohybuje od –3,9 do +3,5 °C.
Jaskyňa predstavuje najvýznamnejšie zimovisko netopiera fúzatého a netopiera Brandtovho v strednej Európe. Spomedzi 12 druhov netopierov, ktoré sa v jaskyni zistili, je významný aj výskyt netopiera pobrežného a netopiera riasnatého, ktoré patria medzi najvzácnejšie druhy netopierov na Slovensku.
Praktické informácie
- Prístup: od parkoviska pri ceste v doline Hnilca vedie k vchodu chodník dlhý asi 1 km s prevýšením 130 m, výstup trvá približne 25 minút.
- Oblečenie: aj v horúcom lete si vezmite teplú bundu, čiapku a pevnú obuv s protišmykovou podrážkou – v jaskyni sa teploty pohybujú okolo bodu mrazu.
- Schody: na trase je niekoľko stoviek schodov, prehliadka nie je bezbariérová ani vhodná pre kočíky.
- Sezóna: jaskyňa je sprístupnená sezónne a v zime je zatvorená. Aktuálne otváracie hodiny a vstupné overte na ssj.sk.
Tipy na výlety v okolí
Jaskyňa je skvelým východiskom na spoznávanie Slovenského raja. Neďaleko leží obec Stratená, pokračovať môžete k vodnej nádrži Palcmanská Maša pri Dedinkách alebo peši tiesňavou Stratenského kaňonu. Z Dediniek sa cez Zejmarskú roklinu dostanete na planinu Geravy a na sever odtiaľ sa otvára ďalší svet roklín a vodopádov Slovenského raja.
