Nad obcou Kysak, tam, kde sa údolie Hornádu stáča smerom ku Košiciam, vystupuje z lesa výrazný vápencový bastión vysoký až 50 metrov – Jánošíkova bašta. Lezci sem chodia už vyše sto rokov, turisti zas pre výhľad na údolie Hornádu a zrúcaninu Kysackého hradu.
Príroda a charakteristika
Skalný útvar je vysoký približne 45 až 50 metrov a leží v nadmorskej výške okolo 523 metrov. Je tvorený vápencovo-dolomitickým masívom, ktorý geologicky patrí do Slovenského rudohoria, konkrétne do horského celku Čierna hora (podcelok Pokryvy). Pevný a kvalitný vápenec urobil z lokality vyhľadávaný horolezecký terén. Svahy okolo bašty pokrýva zmiešaný bukovo-dubový les bohatý na lesné plody, huby aj liečivé rastliny.
História a lezenie
Bašta je najstaršou horolezeckou oblasťou pri Košiciach – prvé lezecké cesty tu vznikli už pred prvou svetovou vojnou. Pôvodne sa lokalita nazývala Košútova bašta podľa maďarského politika Lajosa Kossutha, po vzniku Československej republiky v roku 1918 ju premenovali na Jánošíkovu baštu podľa legendárneho slovenského zbojníka. Dnes tu vedú tri až päť desiatok prevažne stredne ťažkých lezeckých ciest s obtiažnosťou od 3 do 6, pričom viaceré klasické kombinácie boli vylezené už pred desaťročiami a lokalita si zachovala charakter tradičnej horolezeckej záhrady.
