Nad obcou Jasov, známou premonštrátskym kláštorom a Jasovskou jaskyňou, sa na severovýchodnom okraji Jasovskej planiny dvíha vápencový masív Jasovskej skaly – stena, ktorá prevyšuje údolie Bodvy o 93 metrov. Okruh náučným chodníkom spojí skalu, rybník aj vchod do jaskyne a zvládnu ho aj rodiny s deťmi.
Príroda a charakteristika
Vápencový masív dosahuje nadmorskú výšku 349 metrov a v teréne je výrazným krajinným prvkom. Skala sa tiahne v dĺžke približne 500 metrov, jej šírka sa mení od 60 metrov na severozápadnom konci až po 225 metrov v strednej časti, takže jej pôdorys pripomína pretiahnutú kvapku orientovanú v smere severozápad – juhovýchod.
Jasovská skala je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Jasovské dubiny v Národnom parku Slovenský kras. Zvláštnosťou lokality je, že sa tu na malom priestore stretávajú teplomilné (xerotermné) druhy rastlín a živočíchov typické pre nižšie polohy s druhmi, ktoré by ste inak čakali skôr vo vyšších horských oblastiach. Rezervácia chráni najmä cenné dubové a dubovo-hrabové lesné spoločenstvá.
História a zaujímavosti
Na susednom výbežku planiny stojí zrúcanina Jasovského hradu, postaveného na začiatku 14. storočia z príkazu kráľa Karola Róberta ako strážna pevnosť (castrum) chrániaca jeho majetky počas vnútropolitických sporov o uhorský trón. Prvým známym kastelánom bol v rokoch 1318 a 1324 novohradský župan Filip Drugeth. Hrad postupne prešiel do rúk viacerých šľachtických rodov a cirkevných správcov, no po roku 1407 sa o ňom historické pramene už nezmieňujú a postupne spustol. Dodnes z neho zostali len torzá múrov, ktoré si možno prezrieť pri prechádzke náučným chodníkom.
