Nad obcou Žehra v okrese Spišská Nová Ves sa na miernom návrší vypína biela stavba s charakteristickou drevenou cibuľovitou vežou. Kostol Ducha Svätého patrí k najvzácnejším sakrálnym pamiatkam Slovenska – jeho stredoveké fresky, maľované pre negramotných veriacich ako „Biblia chudobných“, privádzajú návštevníkov zo všetkých kontinentov. Stojí len 3 km od Spišského hradu a spolu s ním je od roku 1993 zapísaný v zozname UNESCO.
História a architektúra
Príbeh kostola sa začína v roku 1245, keď spišský prepošt Matej udelil grófovi Jánovi zo Žehry povolenie postaviť kostol zasvätený Duchu Svätému. Stavba bola dokončená v roku 1275 a vznikol tak neskororománsky – ranogotický objekt s jednoduchou pozdĺžnou loďou a štvorcovým presbytériom.
V priebehu storočí kostol niekoľkokrát zmenil svoju podobu:
- v druhej polovici 14. storočia dostala loď kamennú klenbu podopretú centrálnym osemhranným stĺpom – vzniklo tak typické spišské dvojlodie, architektonická zvláštnosť v európskom meradle,
- v roku 1652 bol interiér barokizovaný,
- charakteristická cibuľovitá šindľová strecha veže pochádza z roku 1769,
- v rokoch 1956 – 1959 prebehlo odborné reštaurovanie nástenných malieb.
Ku kostolu vedie 93 schodov vytesaných zo spišského travertínu – vápenca typického pre túto oblasť.
Nástenné maľby – Biblia chudobných
Najvzácnejším pokladom kostola sú stredoveké nástenné maľby, ktoré vznikali v piatich etapách od konca 13. do polovice 15. storočia. Ich cieľom bolo priblížiť kresťanskú vieru negramotným obyvateľom – preto ich historici nazývajú aj Bibliou chudobných. Maľby pokrývajú celé presbytérium, víťazný oblúk i severnú stenu lode a prezrádzajú majstra, ktorý čerpal z talianskeho i byzantského umenia.
Čo v interiéri uvidíte:
- Presbytérium – medailóny s bustami prorokov a uhorských kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava; na klenbe štyri výjavy: Trojica, Abrahámovo lono, Kristus v mandorle a Madona s dieťaťom.
- Pašijový cyklus – šesť obrazov od Poslednej večere cez Judášov bozk až po Snímanie z kríža.
- Ladislavova legenda – výjav, kde uhorský kráľ sv. Ladislav zachraňuje kresťanské dievča z rúk Kumánov.
- Posledný súd – na prednej strane víťazného oblúka.
- Živý kríž (Arbor vitae) – najslávnejšia maľba kostola z konca 14. storočia, bohatá na symboliku; freska s plochou 4 m² zobrazuje Starý a Nový zákon v protiklade postáv Synagógy a Ecclesie.
Niektoré z malieb boli po stáročia ukryté pod vrstvou vápna – objavené a odborne odkryté boli až v 50. rokoch 20. storočia.
