Kamenné oblúky zo 14. storočia, po ktorých kedysi hrkotali vozy, dnes nevedú ponad rieku, ale ponad tichú lúku – voda, ktorú most premosťoval, dávno zmizla. Most sv. Gottharda na okraji obce Leles na Dolnom Zemplíne patrí k najstarším zachovaným mostom na Slovensku a je jednou z najvzácnejších technických pamiatok regiónu. Stojí za zastávku najmä pre svoju nezvyčajnú scenériu a pokoj, ktorý okolo neho panuje.
História a zaujímavosti
Most postavili z bridlicového andezitu z lomov v neďalekých Chlmeckých pahorkoch. Kameň stavitelia rozpoďili na ploché kusy a ukladáli ich na sucho, bez spojiva. Most je dosť široký na dve stopy vozov a mohol slúžiť aj ako mýtny. Vznikol pravdepodobne v súvislosti s premonštrátskym kláštorom v Lelesi a mal zabezpečiť prechod cez mokrade a vodný tok Tica – rameno, ktorým v tom čase pretekala voda z okolitej nivy.
Svoje dnešné meno získal až po roku 1802, keď sa do leleského kláštora vrátili premonštráti z Čiech a na most umiestnili sochu svätého Gottharda, patróna proti povodniam a ochrancu previnilcov. Socha na moste stála až do roku 1948 a dopĺňala ju aj socha sv. Jána Nepomuckého – kde sa obe sochy podeli, sa dodnes nevie. Vodný tok postupom času zanikol – rameno vysušili vodohospodárske úpravy na Východoslovenskej nížine po druhej svetovej vojne – a dnes stavba stojí uprostred lúky. V roku 1994 prešiel most opravou financovanou nadáciou Pro Slovakia.
