Z holého vrcholu Kojšovskej hole (1 245,7 m n. m.) vidíte za jasného dňa naraz Vysoké Tatry, Kráľovu hoľu aj maďarské nížiny. Najvyšší vrch Volovských vrchov nemá žiadnu vežu – nepotrebuje ju. Rozľahlý, úplne odlesnený vrchol nad obcami Zlatá Idka a Kojšov, necelých 10 km juhovýchodne od Gelnice, je sám o sebe veľkoplošnou prírodnou vyhliadkou a jednou z najvýraznejších dominánt východného Slovenska.
Výhľad z vrcholu
Vrchol pokrýva len nízka hôľna vegetácia – vres, čučoriedie a brusnice – takže sa odtiaľ otvára kruhový rozhľad do všetkých svetových strán. Na severe sa dvíhajú Vysoké Tatry a východná časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou, na severovýchode Levočské vrchy a Branisko, na východe Slanské vrchy, na západe Stolické vrchy a Slovenský raj a smerom na juh siaha pohľad cez Košickú kotlinu až do vnútrozemia Maďarska. Najlepšie podmienky bývajú skoro ráno alebo po prechode studeného frontu; hmla sa v tejto nadmorskej výške objavuje aj mimo zimy.
Poloha a charakteristika vrchu
Kojšovská hoľa leží v juhovýchodnej časti Volovských vrchov, ktoré patria do Slovenského rudohoria, pri hlavnom hrebeni tiahnucom sa od Kloptaňa po Predné holisko. Na južnom úpätí leží Zlatá Idka (okres Košice-okolie), na severnom Kojšov (okres Gelnica); samotný vrchol je na hranici oboch okresov a bod na jeho južnom úbočí vo výške 1 225 m je zároveň najvyšším miestom okresu Košice-okolie. Masív patrí do povodia Hnilca a hrebeňom prechádza diaľková magistrála Cesta hrdinov SNP.
