Ústredný vojenský cintorín Červenej armády v lokalite Hrádok pri Michalovciach patrí medzi najrozsiahlejšie vojnové pohrebiská na Slovensku. Rady hrobov na Hrádku sú miestom posledného odpočinku takmer 18-tisíc sovietskych vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní zemplínskeho regiónu na jeseň 1944, a dodnes slúži ako dôstojné miesto pietnej spomienky.
História a okolnosti vzniku
Výstavba cintorína sa začala 23. marca 1946 ako ústredné pohrebisko vojakov Červenej armády, ktorí zahynuli počas bojov o oslobodenie Zemplína na jeseň 1944. Na ploche približne 17 000 m² sa nachádzajú jednotlivé aj hromadné hroby s celkovým počtom približne 17 648 pochovaných vojakov, čím ide o jeden z najväčších vojenských cintorínov na Slovensku. Napriek tomu, že Červená armáda počas vojny viedla podrobné evidenčné záznamy, povojnovým československým orgánom počas exhumácií chýbal prístup k úplnej dokumentácii, a preto sa mennovite podarilo identifikovať len niekoľko stoviek z tu pochovaných vojakov. Údaje o zosnulých boli často ukladané priamo do hrobov, napríklad vo fľašiach, čo výrazne sťažuje ich dodatočnú identifikáciu. V súčasnosti prebieha intenzívny výskum, do ktorého sa zapájajú aj potomkovia padlých a ktorý využíva aj moderné georeferenčné porovnávanie historických máp so súčasnými geografickými podkladmi.
