Sopečné skalné veže, kaňon s kolmými stenami, lesostep nad Nitrou, zrúcaniny hradov aj stáročné gaštany – Chránená krajinná oblasť Ponitrie spája na jednom území dve úplne odlišné pohoria. Rozprestiera sa v pohoriach Tribeč a Vtáčnik, prevažne v Nitrianskom a Trenčianskom kraji, menšou východnou časťou zasahuje aj do Banskobystrického kraja. Vyhlásili ju v roku 1985 a na ploche vyše 375 km² chráni pestrú krajinu povodia rieky Nitry, od sopečných vrchov až po vápencovo-dolomitové bralá.
Dve odlišné pohoria v jednom území
CHKO Ponitrie je dlhá až 56 km a široká približne 15 km. Jej najnižší bod leží v Tribeči severne od Nitry (asi 170 m n. m.), najvyšším je vrchol Vtáčnika (1 346 m n. m.). Obe časti sa líšia geologickou stavbou, nadmorskou výškou, klímou aj rastlinstvom.
Severnú časť CHKO tvorí sopečný Vtáčnik, budovaný andezitmi a ryolitmi z treťohôr – druhé najvyššie pohorie vulkanického Slovenského stredohoria. Jeho unikátmi sú kaňon Bystričanskej doliny so skalnými stenami Veľkej skaly a Hrádku, valcovitý sopečný komín na vrchu Ostrovica či rozpadnuté skalné veže na hlavnom hrebeni. Mohutné bralá nájdete aj v masíve Buchlova a Kláštorskej skaly.
Južnú časť tvorí kryštalicko-mezozoický Tribeč so žulovým jadrom a druhotnými vápencovými, dolomitovými a kremencovými polohami. Z Podunajskej nížiny vystupuje nad obcou Dražovce, kde stojí Kostolík svätého Michala z 11. storočia. Okraje pohoria lemujú kremencové hôrky, z ktorých viaceré sú chránené ako rezervácie – napríklad Hrdovická, Solčiansky háj či Kovarská hôrka.
Bukové hory a teplomilné dúbravy
Vo vyšších polohách Vtáčnika prevládajú bukové a jedľovo-bukové lesy. Vrchol Vtáčnika je národnou prírodnou rezerváciou s nízkymi, krovinatými bukmi – takzvanou listnatou kosodrevinou – a pôvodnými smrečinami. Na výslnných svahoch Tribeča zase rastú dubovo-hrabové a dubové porasty, v južnej časti sa stretáva panónska a alpínska príroda a nad Nitrou leží teplomilná Zoborská lesostep. Žije tu medveď hnedý, rys ostrovid aj vlk dravý a z bezstavovcov napríklad fúzač alpský, roháč veľký či sága stepná. V území je vyhlásených 18 maloplošných chránených území a Chránené vtáčie územie Tribeč.
Hrady a najstarší gaštanový hájik
Krajinu dopĺňajú zrúcaniny stredovekých hradov Oponice, Čierny hrad pri Zlatne a Gýmeš nad Jelencom. V blízkosti Gýmeša sa nachádza Chránený areál Jelenská gaštanica – prvý známy pokus o umelo založený lesný porast gaštana jedlého na Slovensku, ktorého začiatky sa kladú do rokov 1240 – 1241. Najstaršie stromy tu majú 300 až 350 rokov. Tribeč je známy aj dlhoročným chovom zubra hrivnatého v zubrej zvernici pri Topoľčiankach.
Praktické informácie
Dobrým východiskovým bodom je Nitra, kde sídli aj Správa CHKO Ponitrie a odkiaľ vedú náučné chodníky CHKO Ponitrie do oboch pohorí. Do Vtáčnika sa oplatí vyraziť z hornej Nitry, napríklad z okolia Bystričian. Aktuálne informácie o trasách odporúčame overiť na stránke Správy CHKO Ponitrie (sopsr.sk). V CHKO platí 2. stupeň ochrany, v rezerváciách prísnejšie pravidlá – držte sa značených chodníkov.
Tipy na výlety v okolí
Výlet do Tribeča môžete spojiť s prehliadkou Nitry a Zoborskej lesostepe, s návštevou kaštieľa v Topoľčiankach a zubrej zvernice alebo s výstupom na Gýmeš a prechádzkou Jelenskou gaštanicou.
