V hustom lese nad údolím Žitavy sa zo skalného hrebeňa dvíha torzo stredovekej valcovej veže, ktorá kedysi vyberala mýto od každého, kto putoval do zlatonosnej Novej Bane. Živánska veža pri Jedľových Kostoľanoch je síce len zvyškom stavby, no jej severná časť sa zachovala do výšky takmer 15 metrov a so stenami hrubými až tri metre pôsobí v zarastenom svahu Cigánskej doliny nečakane mohutne.
História a zaujímavosti
Vežu postavili nad dôležitou cestou údolím Žitavy, ktoré oddeľuje pohoria Tribeč a Pohronský Inovec. Názory na čas vzniku sa rôznia: dendrochronologický rozbor zachovaných drevených prvkov ju kladie do poslednej štvrtiny 13. storočia, informačná tabuľa pod vežou hovorí o druhej polovici 14. storočia. Isté je, že patrila k neďalekému hradu Hrušov, s ktorým ju spája aj rovnaký spôsob murovania z neopracovaného andezitu, vápennej malty a riečneho štrku. Za jej staviteľa sa niekedy považuje Matúš Čák Trenčiansky, ktorý tak mohol chrániť východnú hranicu svojho panstva.
Po Čákovej smrti v roku 1321 prešla obec do rúk panovníka. S objavmi zlata pri Novej Bani význam cesty rástol a veža slúžila ako mýtna a colná stanica. Písomnosti spomínajú miestnu colnicu v rokoch 1387, 1388, 1423, 1424, 1481 a naposledy 1496. Listina z roku 1424 dokonca určovala, že cesta z Požitavia do Novej Bane musí viesť cez Jedľové Kostoľany, a spor majiteľov hradov Hrušov a Revište o mýto v Čiernej Lehote sa v roku 1481 skončil tým, že výber sa vrátil práve sem. Neskôr sa vo veži podľa tradície usadili zbojníci – proti nim sa v Tekovskej stolici v roku 1638 organizovali zásahy. Opustená bola najneskôr po zničení hradu Hrušov v roku 1708, k jej chátraniu mohli prispieť aj zemetrasenia.
Čo uvidíte
Veža stojí asi 25 metrov nad dnom doliny na skalnom hrebeni, ktorý obteká Žitava. Prístupná bola len zo severu, kde do skaly vysekali priečnu priekopu; na južnej a juhovýchodnej strane je plošina široká okolo 20 metrov, kde mohli stáť drevené stavby. Valcová stavba má vonkajší priemer okolo 8 metrov, vnútorný len asi 2,5 metra a múry na prízemí hrubé 2,7 až 3 metre, sčasti zapustené do skaly. Pôvodne merala 15 až 17 metrov a mala päť podlaží oddelených drevenými stropmi, medzi ktorými sa chodilo po rebríkoch. Vchod bol až na prvom poschodí, dve najnižšie podlažia nemali okná a vyššie boli len úzke strieľne. Otvory pri strope tretieho podlažia naznačujú, že vežu obopínala drevená ochodza. Zo stavby dnes stojí najmä severná časť do výšky okolo 14,5 metra, na ktorej dobre vidno hrúbku múrov aj polohu strieľní, a v murive sa zachovali aj zvyšky drevených zárubní.
Ako sa tam dostať
Veža leží na hrebeni medzi Jedľovými Kostoľanmi a Malou Lehotou, zhruba dva až tri kilometre od obce. Od Jedľových Kostoľan k nej vedie asfaltová cesta s cyklotrasou, pred cieľom z nej odbočíte do lesa, kam smeruje informačná tabuľa. Autom môžete zastaviť pri hnedej informačnej tabuli pri hlavnej ceste medzi obcami a odtiaľ vystúpiť priamo do svahu na protiľahlej strane cesty. Lesný úsek je krátky, ale strmý a značený turistický chodník k veži nevedie. Počas vegetačného obdobia je veža z cesty pre hustý porast takmer neviditeľná, preto sa riaďte tabuľou.
Praktické informácie
Vstup: voľný, ruina je prístupná celoročne.
Prístup: krátky, ale strmý výstup lesom bez turistického značenia.
Parkovanie: bez vyhradeného parkoviska, auto odstavte pri informačnej tabuli pri ceste.
Doprava: do Jedľových Kostoľan premáva autobus zo Zlatých Moraviec.
Kedy ísť: najlepšie mimo vegetačného obdobia, keď vežu neskrýva lístie.
Bezpečnosť: ide o ruinu – na múry nelezte a deti majte pri sebe.
Bezbariérovosť: miesto nie je prístupné s vozíkom ani s kočíkom.
