Na južnom úpätí Čergova, v obci Ľutina neďaleko Sabinova, stojí Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky – najvýznamnejšie gréckokatolícke pútnické miesto na Slovensku. Chrám je centrom rozsiahleho pútnického areálu, ktorý sa od baziliky dvíha lesom na Ľutinskú horu ku kaplnkám a prameňu. Ak vás zaujíma východný obrad, ikonopisectvo či dejiny gréckokatolíckej cirkvi, nájdete tu všetko pohromade na jednom mieste.
Príbeh pútnického miesta
Dejiny Ľutiny ako pútnického miesta sa začínajú v auguste 1851, na sviatok Premenenia Pána. Miestna žena Zuzana Feketeová pri zbieraní húb na kopci nad obcou uvidela postavu biskupa, v ktorej spoznala svätého Mikuláša. Ten ju vyzval, aby na tom mieste postavili kríž, a neskôr žiadal aj kaplnku zasvätenú Bohorodičke. Ženu v dedine spočiatku nebrali vážne, kríž však napokon na pokyn farára Štefana Rojkoviča postavili. Cirkevné vyšetrovanie uznalo, že Zuzana bola duševne aj telesne zdravá a obsah zjavení neodporuje viere. Záznamy o zázrakoch z prvých rokov sa uchovávajú vo Vatikánskom archíve.
Pápež Pius IX. v roku 1855 vydal breve, ktorým udelil odpustky pútnikom navštevujúcim chrám na sviatok Zosnutia Bohorodičky a počas nasledujúceho týždňa. V tom istom roku sa konala prvá oficiálna púť. Pútnici prichádzali až z Viedne, Budína, Sedmohradska či Podkarpatska a tradícia hovorí, že prinášali kamene na stavbu kaplnky a jej oporného múru. V roku 1878 pribudli kaplnky svätej Anny a Svätého Kríža, v roku 1930 kaplnka svätého Mikuláša nad prameňom na mieste prvého zjavenia.
Od dedinského chrámu k bazilike
Pôvodný drevený kostol svätých Kozmu a Damiána už počtu veriacich nestačil a krátko pred dokončením nového chrámu ho zničil požiar. Stavba murovaného jednoloďového chrámu sa začala v roku 1896, dokončili a posvätili ho v roku 1903. V roku 1945 tu blahoslavený biskup Pavol Peter Gojdič počas púte zasvätil Prešovskú eparchiu Bohorodičke.
Po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 sa púte v pôvodnej podobe zastavili a obnovili sa až po roku 1968. V rokoch 1981 – 1984 prešiel chrám generálnou obnovou: maliar Mikuláš Klimčák vytvoril výmaľbu interiéru, vitráže, svätostánok aj ikony, interiérové zariadenie navrhol architekt Marián Sitarčík. Pápež Ján Pavol II. povýšil chrám na baziliku minor apoštolským listom z 22. júna 1988 a prešovský biskup Ján Hirka to slávnostne vyhlásil počas augustovej púte v tom istom roku.
