Pod zeleným svahom Chodorového vrchu na Horehroní sa skrýva podzemný svet, ktorý vytvorila rieka, ukrýval ľudí počas vojny a dnes pomáha astmatikom lepšie dýchať. Bystrianska jaskyňa je najvýznamnejšou jaskyňou Horehronského podolia. Známa je pozoruhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov, výskytom sintrovej výplne, ako aj priaznivými klimatickými podmienkami na speleoterapeutickú liečbu. Nájdete ju na južnom okraji obce Bystrá v okrese Brezno, len kúsok od rekreačného strediska Tále.
Poloha
Jaskyňa sa nachádza v ponornej zóne Bystriansko-valaštianskeho krasu v Bystrianskom podhorí Horehronského podolia, na južnom okraji obce Bystrá neďaleko rekreačného strediska Tále na južnej strane Nízkych Tatier. Obec leží v doline medzi Podbrezovou a Mýtom pod Ďumbierom. Vchod do jaskyne na úpätí severozápadného svahu Chodorového vrchu je v nadmorskej výške 565 m.
Ako jaskyňa vznikla
Jaskyňa je vytvorená v tmavosivých vápencoch stredného triasu s vložkami dolomitov, ktoré patria k chočskému príkrovu. Jej podzemné priestory vymodelovala tektonicko-eróznou činnosťou podzemná riečka Bystrianka. Smer chodieb je výrazne predurčený strmými tektonickými poruchami, preto sa tu striedajú úzke puklinové chodby s vyššími sieňami a priepasťami. Celková dĺžka jaskynného systému presahuje 3,5 km (3 531 m) pri hĺbke 99 m.
História objavenia
O otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Ako prví sa do podzemia odvážili vstúpiť J. Kovalčík a E. Laubert v roku 1923. V roku 1926 objavili priepasť Peklo a v roku 1932 bol otvorený spodný vchod do Novej jaskyne. V rokoch 1939 – 1940 do jaskyne zaviedli elektrické osvetlenie.
Počas 2. svetovej vojny sa v jaskyni ukrývali miestni obyvatelia aj partizáni pred nemeckými vojakmi. Jeden z ukrývajúcich sa tu bol zastrelený – túto tragickú udalosť protifašistického odboja pripomína pamätná tabuľa v Zrútenom dóme. Pod správou Turistu, n. p., sa v roku 1951 objavili Mostárenské siene v Novej jaskyni. Starú a Novú jaskyňu prepojili J. Majko a J. Vytřísalová so spolupracovníkmi v roku 1955.
Čo uvidíte
Prehliadka vás prevedie Starou aj Novou jaskyňou. Na trase uvidíte Zrútený dóm s pamätnou tabuľou, Mostárenské siene, tri približne 20-metrové priepasti a pestrú sintrovú výzdobu – stalaktity, záclony, sintrové kaskády na stenách, jazierka aj aragonit. K najkrajším útvarom patria takzvané Zvonivé stalaktity v Katakombách a Klenotnica. V jaskyni žije až 13 druhov netopierov, napríklad podkovár malý či netopier obyčajný.
Speleoterapia
Stála teplota vzduchu (5,7 – 6,7 °C) a vysoká vlhkosť (92 – 98 %) vytvárajú prostredie priaznivé pre dýchacie cesty. Od roku 1971 sa Spodná partizánska sieň využíva na speleoterapiu – liečbu astmy a chorôb horných dýchacích ciest. Pacienti tu pobyty absolvujú pod odborným dohľadom zdravotníckeho zariadenia.
Praktické informácie
Jaskyňa je v terajšom stave sprístupnená od roku 1968 a patrí medzi chránené prírodné pamiatky, spravuje ju Správa slovenských jaskýň. Prehliadková trasa má podľa správcu dĺžku 580 m, prekonáva len malé prevýšenie (26 schodov) a trvá približne 45 minút. Od parkoviska k vchodu je to asi 120 metrov. Prehliadky sú vždy so sprievodcom.
- Aj v lete si vezmite teplé oblečenie – teplota v podzemí sa drží okolo 6 °C.
- Odporúčame pevnú obuv s protišmykovou podrážkou, chodníky môžu byť vlhké.
- Pri obci je autobusová zastávka Bystrá, jaskyňa.
- Otváracie hodiny sa menia podľa sezóny, aktuálne časy prehliadok a vstupné si overte na ssj.sk.
Tipy na výlety v okolí
Po prehliadke sa môžete presunúť do strediska Tále s golfovým ihriskom a v zime s lyžiarskymi zjazdovkami, alebo pokračovať na južnú stranu Chopka a turistickými chodníkmi smerom na Ďumbier. Neďaleko je rekreačná vodná nádrž Krpáčovo a v Čiernom Balogu čaká Čiernohronská železnica a Lesnícky skanzen Vydrovo. Ideálny tip na horúci letný deň, keď v jaskyni nájdete príjemné osvieženie.
