Kaštieľ v Spišskom Štiavniku leží v podtatranskej obci na hornom toku rieky Hornád, na severozápadnom okraji Slovenského raja. Hoci dnes patrí medzi opustené a chátrajúce pamiatky Spiša, jeho mohutná architektúra i pohnutá história radia stavbu medzi najväčšie a najzaujímavejšie kaštiele v regióne.
História a architektúra
Okolo roku 1223 tu syn kráľa Ondreja II., Koloman, založil cisterciátske opátstvo s ranogotickou architektúrou, ktorá sa neskôr stala vzorom aj pre ďalšie spišské stavby. Prvá písomná zmienka o kláštore pochádza z roku 1246, no už v roku 1260 kláštor aj obec vyhoreli. V 16. storočí sužovali kláštor boje o uhorský trón medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I. a bol prestavaný na opevnenú pevnosť. V roku 1530 ho vyplienil muránsky lúpežný rytier Matej Bašo, o rok neskôr počas bojov medzi Levočou a Kežmarkom znovu vyhorel a v roku 1543 napokon zanikol.
Na jeho troskách, s využitím pôvodného stavebného materiálu, dal v polovici 16. storočia postaviť renesančný kaštieľ Hieronymus Laski, zemepán sídliaci na Kežmarskom hrade. Niektoré pramene ako staviteľov uvádzajú aj rod Thurzovcov, ktorí mohli mať kaštieľ neskôr v zálohu podobne ako Rueberovci. Od roku 1579 patrilo panstvo Thökölyovcom, ktorí ho prestavali a rozšírili, až kým im majetky v roku 1684 neskonfiškovali za účasť na protihabsburskom povstaní. Kaštieľ potom získal ostrihomský arcibiskup Juraj Szelepcsényi a v roku 1699 sem usadil jezuitov, ktorí pristavali kaplnku a vlastnili ho až do roku 1773. Od roku 1776 patrilo panstvo Spišskému biskupstvu, ktoré ho využívalo ako letné sídlo; v roku 1832 dal biskup Jozef Bielik kaštieľ prestavať, pričom renovácie v rokoch 1832 – 1834 a 1891 – 1908 značne narušili jeho pôvodný renesančný vzhľad. Po požiari v roku 1925 bol areál v rokoch 1927 – 1929 obnovený podľa návrhu architekta Dušana Jurkoviča, ktorý patril medzi popredných slovenských architektov svojej doby.
Dvojpodlažná stavba so štvorcovým pôdorysom má štyri nárožné veže zastrešené cibuľovými strieškami – na západe hranolové, na východe kruhové. Vstupné priečelie zdobí malý tympanón, fasády sú prevažne hladké, miestami s rustikou. Kaštieľ obieha akoby hradbové krídlo s renesančnou arkatúrou a kruhovými vežami na nárožiach. Časť miestností má korýtkové klenby, iné rovné stropy. Pristavaná kaplnka si zachovala pôvodné gotické kamenné články a z pôvodného kláštora sa dodnes dochovala hlavica rohovej opory s rastlinným dekorom.
Čo tam nájdete
Kaštieľ dlhé roky slúžil ako Sociálny domov mládeže a stredná odborná škola, no dnes je opustený a postupne chátra – využívaná je len pristavaná kaplnka, kde sa príležitostne konajú bohoslužby. Vlastníkom je Rímskokatolícka cirkev, Spišská Kapitula. Areál si napriek tomu zachoval pôvodné historické prostredie bez rušivých moderných zásahov, vďaka čomu si návštevníci môžu prezrieť aspoň exteriér mohutnej stavby a atmosféru pôvodného sídla uprostred podtatranskej krajiny.
Ako sa tam dostať
Obec Spišský Štiavnik leží pri ceste medzi Popradom a Spišskou Novou Vsou, len niekoľko kilometrov od Popradu. Kaštieľ nájdete tesne za obcou v smere na Betlanovce, asi kilometer za mostom cez Hornád, priamo pri ceste; zaparkovať možno oproti nemu pri garážach. Miesto je dobre dostupné aj vlakom či autobusom, keďže obcou prechádza pravidelná verejná doprava smerujúca do Popradu.
Tipy na výlety v okolí
Odtiaľto je blízko do Popradu aj do Vysokých Tatier, len pár kilometrov vzdušnou čiarou leží Hrabušický hrad aj Kláštorisko na okraji Slovenského raja. Navštíviť možno aj Spišskú Novú Ves, Spišský hrad zapísaný v zozname UNESCO, dvojicu renesančných kaštieľov vo Vlkovej či drevené artikulárne kostolíky spišského regiónu.
Praktické informácie
Keďže je kaštieľ v súčasnosti neobývaný a nesprístupnený, odporúčame ho vnímať skôr ako zastávku pri prehliadke exteriéru a obce než ako plnohodnotnú turistickú atrakciu s otváracími hodinami. Vstup do samotnej budovy nie je verejnosti umožnený.
