Pod barokovou klenbou s freskami zo života Jána Krstiteľa tu stojí ikonostas, v bočnej kaplnke sarkofág blahoslaveného biskupa Gojdiča a za sklom na stene jedna z mála kópií Turínskeho plátna. Katedrálny chrám svätého Jána Krstiteľa v historickom centre Prešova je sídelným chrámom gréckokatolíckej archieparchie a miestom, kde sa západný barok stretáva s byzantským obradom.
História a zaujímavosti
Miesto má bohatú a pomerne komplikovanú históriu siahajúcu až do 14. storočia, keď tu na južnom okraji vtedajšieho Prešova stála mestská nemocnica s malou kaplnkou. Kostol bol od začiatku spojený so špitálom a chudobincom. Priamo pri nemocnici začali v roku 1429 stavať nový nemocničný kostol zasvätený Panne Márii.
Chrám postupne menil aj svoju konfesijnú príslušnosť. Po reformácii slúžil ako evanjelický kostol pre slovenských obyvateľov mesta, v roku 1673 ho cisár Leopold I. odovzdal minoritom, ktorí kostol v 17. storočí prepojili so svojím kláštorom. Dnešnú barokovú podobu získal najmä prestavbami v 18. storočí, keď v roku 1757 vznikli aj štyri veľké stropné fresky so scénami zo života svätého Jána Krstiteľa, ktoré zdobia klenbu lode dodnes. V roku 1818 chrám pripadol gréckokatolíckej cirkvi. Po jej zákaze v Československu ho v 50. rokoch 20. storočia prevzala pravoslávna cirkev a v roku 1968, keď gréckokatolícka cirkev obnovila činnosť, sa vrátil gréckokatolíkom.
