Stretávali sa tu králi, ukrývali sa tu poľské korunovačné klenoty a za jeho múrmi väznili aj slávneho dobrodruha Mórica Beňovského. Ľubovniansky hrad je hrad na severe Slovenska, týčiaci sa nad mestom Stará Ľubovňa, a patrí k najnavštevovanejším hradom Prešovského kraja. Spolu so skanzenom pod hradným bralom ponúka výlet, pri ktorom sa nudiť nebudú dospelí ani deti.
Čiastočne zachovaný a zrekonštruovaný hrad na vápencovom kopci (548 m n. m.), nad cestou a ľavým brehom rieky Poprad, je dominantou Ľubovnianskej kotliny. Na sever od hradu leží Ľubovnianska vrchovina, z hradu je viditeľný Široký vrch, mesto Stará Ľubovňa, obec Chmeľnica, ale aj Šibeničná hora, ktorá slúžila v stredoveku na výkon hrdelného práva.
História
Hrad vznikol na prelome 13. a 14. storočia, pravdepodobne z podnetu uhorského kráľa Ondreja III. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1311. Pôvodne strážil obchodnú cestu a uhorsko-poľskú hranicu v údolí Popradu.
Zlomovým bol rok 1412. Uhorský kráľ Žigmund Luxemburský vtedy zálohoval poľskému kráľovi Vladislavovi II. Jagelovskému časť Spiša a Ľubovniansky hrad sa stal sídlom poľských starostov, ktorí odtiaľ spravovali zálohované územie. Toto obdobie trvalo viac ako tri a pol storočia – až do roku 1772. Po veľkom požiari v roku 1553 hrad prestavali na renesančnú pevnosť a neskôr pribudol barokový palác.
Počas švédsko-poľskej vojny v rokoch 1655 – 1661 hrad plnil úlohu trezoru: v jeho múroch boli ukryté poľské korunovačné klenoty. V roku 1683 sa tu podľa tradície zastavil poľský kráľ Ján III. Sobieski na ceste z víťaznej bitky pri Viedni – túto udalosť dnes pripomína obľúbené kostýmované podujatie.
V roku 1882 hrad kúpil Andrej Zamoyski a jeho rod ho vlastnil až do konca druhej svetovej vojny. V roku 1966 tu zásluhou Andreja Čepiššáka vzniklo múzeum, dnešné Ľubovnianske múzeum, ktoré sa o hrad stará dodnes.
Čo uvidíte
K najcennejším objektom hradu patrí hlavná veža, po obnove sprístupnená návštevníkom v roku 2003 – z jej ochodze je nádherný výhľad na Ľubovniansku kotlinu, údolie Popradu a Ľubovniansku vrchovinu. V barokovom paláci je prezentovaný dobový nábytok a vo vysokom bastióne expozícia Zamoyských, posledných šľachtických majiteľov hradu. Prechádzka nádvoriami a opevnením vám priblíži, ako sa stredoveký strážny hrad menil na pohodlnejšie renesančné a barokové sídlo.
Prehliadka hradu trvá asi 80 minút a možno ju absolvovať so sprievodcom alebo individuálne so sprievodným textom.
Zaujímavosti a legendy
- Móric Beňovský – rodák z Vrbového, cestovateľ a neskôr „kráľ Madagaskaru“ – bol na hrade väznený v roku 1768. Legenda hovorí, že mu k úteku pomohla žena, ktorá ho vraj vyviedla von ukrytého pod sukňou.
- Ľubovniansky hrad bol miestom stretnutí panovníkov – v roku 1412 sa tu rokovalo medzi Uhorskom a Poľskom.
- Počas letnej sezóny ožíva hrad historickými podujatiami, šermiarskymi vystúpeniami a koncertmi.
Skanzen pod hradom
Pod hradom sa rozprestiera Múzeum ľudovej architektúry (skanzen), otvorené v roku 1985. Tvorí ho približne 25 zrubových objektov z 19. a začiatku 20. storočia – domy, hospodárske stavby a dielne zo Spiša a Ľubovnianska. Najcennejším exponátom je drevený gréckokatolícky kostolík z Matysovej z roku 1833. Skanzen je ideálnym doplnkom prehliadky hradu, najmä pre rodiny s deťmi.
Praktické informácie
- Vstup: spoplatnený, samostatne na hrad a do skanzenu alebo zvýhodnený spoločný lístok; deti, študenti a seniori majú zľavu, k dispozícii je rodinné vstupné.
- Otvorené: celoročne, v hlavnej sezóne (máj – september) denne, v zime s kratšími hodinami.
- Parkovanie: platené parkovisko pod hradom, k bráne vedie krátke, asi 10-minútové stúpanie.
- Čas: na hrad aj skanzen si vyhraďte aspoň pol dňa.
- Vhodné pre deti: áno – skanzen a kostýmované podujatia bavia aj najmenších; kočík zvládnete v skanzene, na hrade sú schody.
- Psy: na vôdzke v areáli povolené, do expozícií nie.
- Občerstvenie: bufet pod hradom v sezóne, reštaurácie v Starej Ľubovni.
- Vybavenie: pohodlná obuv – nádvoria a výstup na vežu majú nerovný povrch a schody.
