Len niekoľko minút chôdze od Hlavnej ulice, medzi Vajanského a Moyzesovou ulicou, leží Mestský cintorín v Prešove – najväčšie a historicky najcennejšie pohrebisko šarišskej metropoly. Nachádza sa tu približne 16 000 z celkových asi 21 000 hrobových miest v meste. Pre návštevníka je to predovšetkým tiché miesto so starými stromami, no zároveň významná kultúrno-historická pamiatka, ktorá podľa mesta odráža ľudnatosť Prešova, majetkové pomery jeho obyvateľov, spoločenské rozvrstvenie aj pestré etnické a konfesionálne zloženie v minulých storočiach.
História: od cintorína za hradbami k jednému celku
Presný začiatok pochovávania na tomto mieste nie je známy. Do konca 18. storočia sa mŕtvi pochovávali aj pri farskom kostole sv. Mikuláša (dnešnej konkatedrále) a v kryptách, no už v priebehu 17. storočia mesto pochovávalo svojich obyvateľov na cintoríne za mestskými hradbami. Najstaršie zachované náhrobné kamene pochádzajú z 18. storočia. Dnešný cintorín vznikol spojením niekoľkých pôvodne samostatných pohrebísk: najväčšieho rímskokatolíckeho cintorína s kostolíkom, chudobincom a márnicou, južnejšie položeného evanjelického cintorína so starobincom, neologického židovského cintorína založeného roku 1876 s pohrebnou kaplnkou, vojenského cintorína pre príslušníkov posádky z 19. a 20. storočia a tzv. obecného cintorína pre ľudí, ktorí nemohli alebo nechceli byť pochovaní na cirkevných cintorínoch. Jednotlivé časti sa postupne rozrástli natoľko, že dnes tvoria jeden súvislý areál.
Čo tu nájdete
Pri Vajanského ulici, neďaleko hlavného vstupu, stojí neskorobaroková Kaplnka sv. Kríža z roku 1790. Pôvodne slúžila obyvateľom neďalekého starobinca, dodnes sa v nej konajú veľkonočné slávnosti a dušičkové pobožnosti. V katolíckej časti upútajú krypty a obelisky šľachtických rodov Berzeviczyovcov, Ghillányiovcov či Szepesházyovcov. Evanjelický cintorín je najstaršou, pomerne kompaktne zachovanou historickou časťou areálu – nájdete tu napríklad viacmetrový obelisk Štefana Thomku, zakladateľa štúdia práva na prešovskom kolégiu, či hroby profesorov Vandráka a Hažlinského. Súčasťou areálu sú aj vojnové hroby z prvej a druhej svetovej vojny a urnový háj.
Hroby významných osobností
Desať hrobov na prešovských cintorínoch má štatút národnej kultúrnej pamiatky a mesto sa o ne stará prostredníctvom Technických služieb mesta Prešov. Patria k nim hroby maliarov Mikuláša Jordána, Maxa Kurtha, Jána Rombauera a Júliusa Töröcka, hudobných skladateľov Mikuláša Moyzesa a Jána Pöschla, fotografa a lekárnika Karola Divalda, knihovníka a kronikára Belu Kleina-Tesnoskalského, pedagóga a redaktora Fedora Lazoríka a filozofa a psychológa Andreja Vandráka. Mikuláš Moyzes, rodák zo Zvolenskej Slatiny, pôsobil v Prešove od roku 1908 ako profesor hudby a slovenčiny a v rokoch 1921 – 1929 viedol mestskú hudobnú školu. Karol Divald si v Prešove roku 1865 otvoril prvý fotografický ateliér a zdokumentoval aj ničivý požiar mesta v roku 1887.
Ako sa tam dostať
Cintorín leží na okraji historického centra, pri Vajanského a Moyzesovej ulici. Z Hlavnej ulice sa sem dostanete pešo za niekoľko minút, v okolí sú zastávky MHD. Parkovať možno na uliciach v okolí.
Praktické informácie
Cintorín spravujú Technické služby mesta Prešov. Vstup je bezplatný, otvorené je od apríla do septembra 7.30 – 20.00 h a od októbra do marca 8.00 – 17.00 h. Pri prechádzke rešpektujte pietny charakter miesta, najmä počas pohrebov. Návštevu môžete spojiť s prehliadkou historického centra s Konkatedrálou sv. Mikuláša, evanjelickým kostolom sv. Trojice a Kalváriou.
