Kto chce stáť na najvyššom bode celého Čergova, musí vystúpiť na Minčol (1 157 m). Vrchol na severozápade pohoria pokrýva rozľahlá horská lúka, z ktorej sa za jasného dňa otvára panoráma na hrebene Čergova a ďaleko do Šariša, uprostred stojí betónový triangulačný obelisk a celé okolie chráni národná prírodná rezervácia s najvyšším stupňom ochrany. Výstup je dlhší, no technicky nenáročný – vhodný cieľ pre poldenný až celodenný výlet.
Príroda a charakteristika
Čergov patrí k pohoriam vonkajších Karpát – je budovaný najmä flyšovými pieskovcami magurskej jednotky a na juhozápade aj vápencami bradlového pásma; krajine dávajú mäkké, zaoblené tvary a zalesnené doliny. Minčol s výškou 1 157,2 m je jeho najvyšším vrcholom; ďalšie výrazné body pohoria, ako Veľká Javorina (1 098 m) či Lysá (1 068 m), sú citeľne nižšie. Svahy pokrývajú zmiešané lesy s prevahou buka, k nemu sa pridáva javor, hrab, breza a smrek, vyššie polohy zase horské pasienky a lúky.
Vrchol a veľkú časť okolitých hrebeňov chráni národná prírodná rezervácia Čergovský Minčol, vyhlásená v roku 1986. Platí v nej najvyšší, 5. stupeň ochrany a okolo nej ochranné pásmo s 3. stupňom. Rezervácia zasahuje do troch katastrálnych území v troch okresoch – Livovskej Huty (okres Bardejov), Brezovičky (okres Sabinov) a Kyjova (okres Stará Ľubovňa), v ktorého katastri leží aj samotný vrchol. Predmetom ochrany je typická karpatská horská flóra vrátane prvkov východných Karpát a lesné spoločenstvá najvyšších polôh Čergova. Na východných svahoch masívu pramení rieka Topľa.
Čo uvidíte na vrchole
Vrcholová plošina je odlesnená a otvorená. Jej dominantou je železobetónový obelisk z prvej polovice 30. rokov 20. storočia – patril medzi sedemnásť hlavných bodov československej triangulačnej siete. Neďaleko je pamätná tabuľa pripomínajúca 26. zraz slovenských turistov v roku 1979 a lavička na oddych s výhľadom. Panoramatické pohľady sprevádzajú turistu po celom hrebeni a z vrcholu dovidieť aj na zrúcaninu Kamenického hradu. Na Minčole sa každoročne koná turistické stretnutie, na ktoré prichádzajú turisti zo štyroch okresov – Starej Ľubovne, Bardejova, Sabinova a Prešova.
Ako sa tam dostať
Na Minčol vedie viacero značených trás, na vrchole sa stretáva žltá, zelená, modrá aj červená značka:
- Z Livovskej Huty (žltá): najkratší výstup z bardejovskej strany, približne 1,5 hodiny.
- Z Kyjova (modrá): od železničnej zastávky Pusté Pole po asfaltke do Kyjova a ďalej hrebeňom nad Sokolou dolinou, okolo 2 hodín z Kyjova; celá trasa od zastávky meria asi 9 km a trvá zhruba 3 hodiny, s dvoma strmšími úsekmi.
- Z Kamenice (zelená): približne 2,5 hodiny, s možnosťou odbočiť k zrúcanine Kamenického hradu.
- Dlhšie túry (3–4 hodiny): zo Šarišského Jastrabia po žltej, z Čirča po zelenej a žltej alebo z Ruskej Vole po modrej a červenej značke.
Z vrcholu možno pokračovať na sever smerom na Obručné, Čirč či Bardejov, alebo hrebeňom na juhovýchod k chate Čergov. Zostup cez Malý Minčol (1 054 m) a sedlo Hajduška späť do Livovskej Huty meria okolo 7,8 km. Pod Minčolom stojí turistická útulňa a nad ňou prameň.
Praktické informácie
- Vstup: voľný, vrchol je prístupný kedykoľvek.
- Sezóna: celoročne.
- Náročnosť: stredne náročná turistika, najkratší výstup z Livovskej Huty zhruba 1,5 hodiny.
- Verejná doprava: vlak z Prešova cez Lipany na zastávku Pusté Pole, autobus z Prešova smerom na Starú Ľubovňu so zastávkou Kyjov, rázcestie.
- Občerstvenie: na vrchole žiadne, vezmite si vlastné zásoby; voda je pri prameni nad útulňou pod Minčolom.
- Vhodné pre deti: skôr pre staršie deti zvyknuté na dlhšie túry.
