Ako sa lyžovalo, keď lyže merali vyše troch metrov a na lanovku sa ešte ani nepomyslelo? Odpoveď ponúka SKI MUSEUM v Tatranskej Lomnici – súkromné múzeum, ktoré na ploche asi 300 m² rozpráva príbeh zimných športov vo Vysokých Tatrách od ich začiatkov až po rok 1945. Lyžovanie, korčuľovanie, curling, horolezectvo, sánkovanie aj boby tu ožívajú cez dobové exponáty, náučné tabule a krátky film. Múzeum vedie rodina zberateľa a nadšenca historického lyžovania, takže výklad máva osobnú, srdečnú atmosféru.
História a zaujímavosti
Za múzeom stojí Vladimír Hubáč, ktorý exponáty viac ako dvadsať rokov zháňal, kupoval na aukciách a vlastnoručne reštauroval. Svoje múzeum otvoril v roku 2013 ako prvé lyžiarske múzeum vo Vysokých Tatrách. Vzácne historické lyže sa podľa jeho slov objavujú na aukciách len raz za niekoľko rokov a ich získanie rodinu stálo nejednu dovolenku.
Najväčším lákadlom sú 3,07 metra dlhé škandinávske lyže z roku 1885. Ich viazanie je z morskej trstiny a z Ameriky na Slovensko putovali približne päť mesiacov, pretože ich spočiatku nechcel prepraviť žiadny dopravca. Jazdilo sa na nich telemarkovou technikou – a ako zistili aj súčasní pretekári, ktorí si ich na retro podujatiach vyskúšali, ovládať ich nie je vôbec jednoduché.
Expozícia pripomína aj osobnosti, bez ktorých by tatranské lyžovanie nebolo tým, čím je. Karol Cornidesz priniesol lyže do tohto kraja už v roku 1865, no slúžili len ako ozdoba. Prvý ich na skutočné lyžovanie použil Mikuláš Szontágh, zakladateľ Nového Smokovca. Lekár Michal Guhr v roku 1911 pomáhal zorganizovať lyžiarske preteky a klub, staval skokanské mostíky a založil prvý dobrovoľný záchranný zbor vo Vysokých Tatrách. Medzi športovcami nechýbajú Lukáš Michalák, ktorého múzeum predstavuje ako prvého slovenského olympionika, a olympijský víťaz Štefan Kovalčík.
