Teplá voda, dlhé letné večery na móle a kostoly, ktoré prežili zatopenie svojich dedín – taká je Domaša. Vodná nádrž Veľká Domaša leží v Ondavskej vrchovine v doline rieky Ondavy, na území okresov Vranov nad Topľou a Stropkov v Prešovskom kraji. Rozprestiera sa na ploche približne 1 422 hektárov, je dlhá 14 km a dosahuje hĺbku až 35 metrov. Prezývka „východoslovenské more“ jej nepadla z neba – v lete sem mieria tisíce rekreantov za kúpaním, jachtingom aj rybolovom.
História vodného diela
Vodná nádrž Veľká Domaša sa budovala v rokoch 1962 až 1967. Stavba sa začala vo februári 1962, v júni 1964 odviedli Ondavu do štôlne, sypanie zemnej hrádze skončilo v septembri 1966 a v decembri toho istého roka dokončili aj hydroelektráreň. Celé dielo bolo hotové v decembri 1967. Pod hrádzou leží menšia vyrovnávacia nádrž Malá Domaša.
Vznikla predovšetkým na reguláciu prietokov vody do Východoslovenskej nížiny a ako zásobáreň úžitkovej a perspektívne aj pitnej vody, no dnes je známa hlavne ako obľúbená letná destinácia. Výstavba mala aj svoju temnú stránku: pod vodou zmizli s výnimkou niektorých stavieb dediny Dobrá nad Ondavou, Kelča, Petejovce, Trepec, Veľká Domaša, Valkov a časti obcí Bžany a Turany nad Ondavou. Obec Veľká Domaša, podľa ktorej nádrž dostala meno, vypálili nemeckí vojaci už 20. novembra 1944 ako odplatu za pomoc partizánom. Namiesto Kelče vyrástla na brehu priehrady nová obec Nová Kelča.
Kostoly, ktoré sa vode nepoddali
Najznámejším symbolom Domaše je barokovo-rokokový Kostol svätého Štefana kráľa zo zatopenej obce Kelča. Dal ho postaviť barón Wolfgang Véčei a dokončený bol v roku 1780. Stojí na kopci nad hladinou neďaleko odbočky na Novú Kelču a pri výstavbe priehrady v roku 1966 ho obohnali umelým kamenným násypom. Kuriozitou je, že pri plnom stave vody sa kostol nachádza pod úrovňou hladiny a presakujúcu vodu musí neustále odčerpávať vlastné čerpadlo. Vedľa kostola rastie mohutný platan, ktorý tu podľa miestnych stojí od čias stavby chrámu. Kostol je spolu s rokokovým chrámovým pokladom od levočského zlatníka Jána Silašiho národnou kultúrnou pamiatkou – je jedným z najfotografovanejších motívov celej Domaše.
