Na návrší Panská hora nad Stakčínom ležia v pravidelných radoch stovky drevených krížov. Patria vojakom, ktorí v zime a na jar 1915 neprežili boje o karpatské priesmyky alebo zomreli v tunajšej poľnej nemocnici na zranenia, choleru či týfus. Vojnový cintorín z prvej svetovej vojny v Stakčíne je tichým svedectvom o tom, ako ďaleko do vnútrozemia siahal front Veľkej vojny.
História a zaujímavosti
V novembri 1914 prenikli ruské vojská cez Ruské sedlo a cez Stakčín postupovali k Humennému. Pri obci sa 26. a 27. novembra 1914 odohrali ťažké boje. Od januára do konca mája 1915 sa front zastavil v horách severne od Stakčína a obec sa ocitla tesne za ním. Rakúsko-uhorská armáda tu zriadila lazaret aj zajatecký tábor; poľná nemocnica fungovala v priestoroch parnej píly a prešli ňou stovky až tisíce vojakov z Karpatského frontu. Zachované písomnosti z nemocnice dnes pomáhajú identifikovať pochovaných.
Cintorín vznikal postupne v rokoch 1914 – 1915 a konečnú podobu dostal v roku 1917, keď v ňom ležalo 918 vojakov. Navrhol ho maďarský architekt Jozef Lamping. Okrem mužov, ktorí zomreli v nemocnici, sem pochovali aj vojakov exhumovaných z cintorína vo Vuľchovci a z hrobov roztrúsených po okolí. Pôvodný obelisk niesol maďarský nápis „A hazáért 1914 – 1918“, ktorý v medzivojnovom Československu nahradil slovenský text „Pamiatke padlým 1914 – 1918“. Pri pamätníku sa vtedy konali pietne akty aj za účasti armády. V roku 1933 vedľa vojnového cintorína vznikol obecný cintorín.
Po druhej svetovej vojne areál chátral, najmä v 70. a 80. rokoch. Pôvodný drevený plot nahradil železný plot s bránou a po roku 1989 boli hroby dokonca splanírované. Obec začala cintorín renovovať okolo roku 2010 a systematická obnova prebiehala v rokoch 2011 – 2017 – obnovili kamenný pamätník, hroby označili novými drevenými krížmi a osadili informačnú tabuľu.
