Hrádok pod Vtáčnikom je mohutný skalný masív so zvislými andezitovými stenami vysokými až 100 metrov, ktorý sa týči nad Bystričianskou dolinou v sopečnom pohorí Vtáčnik. Leží v katastri obce Bystričany v okrese Prievidza, kúsok od Kamenca pod Vtáčnikom. Na vrchole, kde dnes turisti obdivujú výhľady, stálo pred viac ako tritisíc rokmi opevnené hradisko. Hrádok tak spája dve lákadlá – drsnú prírodu s jednou z najvyšších andezitových stien na Slovensku a stopy dávneho osídlenia.
Príroda a charakteristika
Skalná stena je takmer pol kilometra dlhá a dosahuje výšku okolo 100 metrov – uvádza sa ako najvyššia andezitová stena na Slovensku. Horolezci ju považujú za druhú najväčšiu lezeckú oblasť krajiny po Tatrách. Podľa rôznych zdrojov tu vedie 70 až 80 lezeckých ciest rôznej obťažnosti, od ľahších trojkových až po extrémne cesty desiateho stupňa. Prvé cesty tu vznikli začiatkom 70. rokov 20. storočia, organizované lezenie sem priniesol Alpin klub Prievidza v roku 1972. Oblasť viackrát hostila Slovenský pohár v lezení s medzinárodnou účasťou a v októbri 2024 sa tu konal už 52. horolezecký zraz. Stena je otočená k slnku, preto ju lezci najviac vyhľadávajú na jar a na jeseň, v lete sa skala silno zohrieva.
Hrádok leží v Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie a je súčasťou sústavy Natura 2000. V minulosti sa tu ťažil kameň – pod stenou je bývalý lom. Keď v roku 2014 hrozilo obnovenie ťažby andezitu, horolezecký klub HK Baník Prievidza, ktorý sa o lezeckú oblasť stará, zorganizoval petíciu. V novembri 2017 padlo rozhodnutie, že ťažba sa v dohľadnom čase konať nebude.
Pravekové hradisko
Horná plošina skalného výbežku bola osídlená už okolo roku 1000 pred n. l., keď tu vzniklo hradisko slúžiace ako útočisko pred nepriateľmi. Postupne sa tu vystriedalo viacero kultúr a v 9. storočí sa tu usadili Slovania. V teréne sú dodnes slabo viditeľné valy a výskum odhalil aj brány do opevneného areálu. Okolo 13. storočia tu podľa bádateľov stála štvorhranná strážna a obytná veža s rozmermi približne 9,5 × 9,8 metra. Pravidelne uložené kamene vyčnievajúce nad terén sú pravdepodobne zvyškami stavieb. Práve od dávneho opevnenia má skala svoje meno.
