Jeden z najstarších goticko-renesančných kaštieľov Slovenska stojí v Šimonovanoch v Partizánskom na základoch hradu z 12. storočia, kedysi na ostrove v Nitre.
Bez vstupného (exteriér), interiér nie je prístupný verejnosti
Režim otváracích hodín
Pevné otváracie hodiny
Otváracie hodiny
Areál denne 9:00–20:00
Článok
Historický paradox: Partizánske patrí k najmladším mestám na Slovensku, no stojí v ňom jeden z najstarších kaštieľov v krajine. Kaštieľ Vodný hrad je jedným z najstarších zachovaných goticko-renesančných sídiel na Slovensku. Nachádza sa v najstaršej časti mesta Partizánske, v miestnej časti Šimonovany. Stojí na základoch nížinného hradu z 12. – 13. storočia, ktorý ležal na „ostrove“ v slučke meandra rieky Nitry – odtiaľ názov Vodný hrad; dnešnú podobu paláca s vežou získal v 15. storočí. Kaštieľ predstavuje dvojpodlažnú budovu s rozmermi 26,7 × 9,6 m spolu so vstupnou vežou.
História
Kaštieľ je pozostatkom neskororománskeho nížinného hradu z 12. až 13. storočia. Základy hradu sa zistili v podobe opevnenej obytno-obrannej veže na mieste, ktoré bolo prirodzene chránené meandrami rieky Nitry. Okrem vody ho chránili aj umelé valy a priekopy – a mal strategický význam, pretože Ponitrím viedla dôležitá obchodná cesta. V blízkosti zaniknutej veže postavili v 14. storočí vežu obdobnej funkcie. V prvej tretine 15. storočia k nej pristavali palác a lokalitu znovu opevnili.
Za stavbou stál starobylý rod Šimoniovcov (de Simonyi), s ktorého osudmi sú dejiny kaštieľa úzko späté. Bratia Imrich a Mikuláš sa zapojili do bojov proti husitom, čo im zlepšilo postavenie u panovníka. K tejto úprave sa viaže aj listina cisára Žigmunda z roku 1426, ktorou povoľuje dokončiť rozostavané kamenné „fortalicium“ Imrichovi a Mikulášovi de Simonyi (zo Šimonovian). V 15. storočí tak sídlo získalo obytný dvojpodlažný palác, dve mohutné veže, portál s vyťahovacou obrannou mrežou a točité schodisko.
V 16. storočí prešiel kaštieľ renesančnými úpravami. Po násilnom zničení a vypálení v nepokojnom 17. storočí dostal ďalšie renesančné prvky – klenby, nové schodisko aj zdobenú fasádu. V 80. rokoch 19. storočia bol kaštieľ reštaurovaný a boli reprodukované aj renesančné úpravy zo 16. a 17. storočia. Šimoniovci v ňom bývali ešte v 20. storočí – poslednou obyvateľkou bola až do roku 1971 Mária Lujza Šimoni. Po roku 1945 boli plochy okolo kaštieľa rozparcelované na domovú výstavbu, čím zanikli trasy opevnenia z čias renesancie a neskorej gotiky.
Čo uvidíte
Kaštieľ je jednotraktová budova obdĺžnikového pôdorysu, z ktorej vystupuje štvorcová vstupná veža. Pozorný návštevník si všimne viacero detailov z rôznych epoch:
reprezentačný portál vstupnej veže, ktorý kedysi chránila vyťahovacia obranná mreža,
malé hrotité gotické okienko s kamenným ostením a zamurovaný vstup – pozostatky staršej vežovej kúrie vo východnej časti stavby,
renesančnú výzdobu fasády s nárožným kvádrovaním a falošným maľovaným oknom napravo od vstupnej veže,
zvyšky výklenku na severozápadnej strane, pravdepodobne pozostatok vnútornej studne.
V rokoch 1985 – 1988 tu prebiehal archeologický výskum Archeologického ústavu SAV, ktorý priniesol poznatky o stredovekých vodných pomeroch v oblasti aj nálezy keramiky. Rozsiahla obnova koncom 90. rokov 20. storočia vrátila stavbe vzhľad goticko-renesančného šľachtického sídla, ďalšia významná obnova prebehla v roku 2015.
Ako sa tam dostať
Kaštieľ stojí na Šimonovianskej ceste v miestnej časti Šimonovany, asi 2 km od centra Partizánskeho. Dostanete sa sem mestskou dopravou (zastávka Šimonovany) alebo pešo z centra za pár minút, parkuje sa na priľahlých uliciach.
Praktické informácie
Vstup: areál okolo kaštieľa je voľne prístupný denne cez deň, bez vstupného; interiér sa otvára len počas kultúrnych podujatí, ktoré tu organizuje Mestská umelecká agentúra Partizánske.
Čas prehliadky: 20 – 30 minút exteriéru.
Parkovanie: bezplatné na okolitých uliciach, obmedzené.
Deti a kočíky: rovinatý areál, vhodný aj s kočíkom.
