Kde potok zvíťazil nad skalou – tak by sa dala v jednej vete opísať Kostolecká tiesňava. Tento približne 500 metrov dlhý kaňon sa nachádza neďaleko mesta Považská Bystrica v pohorí Súľovské vrchy nad severným okrajom Strážovských vrchov, medzi obcami Záskalie a Kostolec. Spolu so susednou Manínskou tiesňavou patrí k najpôsobivejším prírodným scenériám Horného Považia a vďaka dobrej dostupnosti je ideálnym cieľom na poldenný výlet.
Ako vznikla – príroda a geológia
Kostolecká tiesňava je výborným učebnicovým príkladom vodnej erózie a geomorfológie vôbec. Epigenetickým zarezávaním sa Manínskeho potoka do vápencového bradla vznikla prielomová úžina lemovaná skalnými stenami. Potok si svoje koryto založil ešte v mäkších horninách, ktoré kedysi bradlo prekrývali, a keď ich erózia odstránila, jednoducho sa „prehrýzol“ aj cez tvrdé druhohorné vápence. Pod skalnými stenami sa vytvorila veľká plocha trojuholníkového tvaru vyplnená suťovými kužeľmi, na vrchole s veľkým skalným previsom, ktorého steny sú tvorené previráskovanými vápencami. Tento previs, nazývaný aj Kostolecký dóm, patrí k najväčším skalným previsom v Západných Karpatoch.
Tiesňava sa prerezáva naprieč antiklinálou, jej najvyšší bod je zhruba nad stredom tiesňavy, jej svahy tvoria obe ústia tiesňavy – horné aj dolné. Bralo tvoriace ľavú stranu tiesňavy sa nazýva Kavčia skala, podľa výskytu kavky tmavej. Vrchol pravého svahu tiesňavy má názov Drieňovka, dutina zvetraného jadra antiklinály sa nazýva aj Strecha Slovenska – ide o výrazné skalné okno, ktoré je obľúbeným motívom fotografov.
Ochrana prírody
Územie je chránené od roku 1970 a dnes má štatút prírodnej rezervácie s piatym, najvyšším stupňom ochrany. Samotná rezervácia zaberá takmer 30 ha a spolu s ochranným pásmom 60,30 ha. Predmetom ochrany sú skalné steny, previsy, osypy, geologické profily a na ne viazané skalné a lesné spoločenstvá. Rastú tu vzácne a chránené rastliny, napríklad žltohlav európsky, poniklec slovenský či túžobník brestový, a v slnečných dňoch si môžete všimnúť aj vzácneho motýľa jasoňa červenookého.
Čo vás čaká
Tiesňavou prechádza úzka cesta, takže prielom si prezriete aj bez náročnej túry. Najviac zážitkov však prinesie pešia prechádzka – s hlavou zaklonenou k skalným stenám, suťovým kužeľom a obrovskému previsu. Nadol po toku Manínskeho potoka sa o niečo ďalej nachádza Manínska tiesňava, jedna z najužších tiesňav na Slovensku, cez ktorú vedie náučný chodník. Za tiesňavou sa na svahu nad obcou Kostolec nachádza výrazný geomorfologický útvar – vápencové bralo Bosmany (659 m), z ktorého je pekný výhľad na obe tiesňavy.
Trasa a prístup
Autom sa ku Kostoleckej tiesňave dostanete z Považskej Bystrice cez Považskú Teplú a Záskalie. Turisti často začínajú pri kempingu v Považskej Teplej, kde je možné zaparkovať a kam sa dá dostať aj vlakom či autobusom. Odtiaľ vedie pekný okruh s dĺžkou okolo 13 km a prevýšením približne 690 m cez Manínsku aj Kostoleckú tiesňavu a bralo Bosmany. Na trase sa striedajú červená, zelená a žltá značka a náučný chodník. Kratšia prechádzka priamo tiesňavou zaberie hodinu až dve.
Praktické informácie
Lokalita je voľne prístupná celoročne, najkrajšia je od jari do jesene. Keďže tiesňavou prechádza cesta, dávajte pozor na autá, najmä s deťmi. Pod skalnými stenami hrozí padanie kameňov, preto sa nezdržiavajte na sutinách. Horolezectvo je v rezervácii obmedzené a výstup na Bosmany je z dôvodu ochrany prírody povolený len v určitom období roka – aktuálne pravidlá si overte na informačných tabuliach alebo u Správy CHKO Strážovské vrchy. Občerstvenie nájdete v Kostolci a Záskalí.
Tipy na výlety v okolí
Nad Manínskou tiesňavou sa týči vrch Veľký Manín, obľúbený vyhliadkový cieľ. Neďaleko ležia Súľovské skaly so zrúcaninou Súľovského hradu a skalným oknom Gotická brána. V Považskej Bystrici si môžete pozrieť zrúcaninu Považského hradu a kaštieľ Orlové.
