Skôr než prejdete bránou do rozprávkového Bojnického zámku, zastavte sa pri mohutnom kmeni, ktorý pamätá viac, než dokážu povedať kroniky. Lipa kráľa Mateja, nazývaná aj Bojnická lipa, rastie v parku pri Bojnickom zámku v meste Bojnice (okres Prievidza). Patrí medzi najznámejšie pamätné stromy na Slovensku a jej vek sa odhaduje na viac ako 700 rokov.
Strom v číslach
Ide o lipu veľkolistú (Tilia platyphyllos). Obvod kmeňa dosahuje približne 11 metrov, pri päte až 12,5 metra. Výška stromu je dnes okolo 9 metrov a koruna má priemer približne 5 metrov. Lipa je chránená už od 60. rokov 20. storočia a v zozname chránených stromov je vedená pod evidenčným číslom S 4. Oceňuje sa jej historický, kultúrny aj vedecký význam.
Legendy a skutočnosť
Podľa povesti lipu zasadil Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301, keď zomrel Ondrej III., posledný kráľ z rodu Arpádovcov. Tradícia tiež hovorí, že uhorský kráľ Matej Korvín, ktorý sa rád zdržiaval v Bojniciach, pod jej korunou usporadúval hostiny a snemovania. Historici však upozorňujú, že dochované písomné pramene sa od legiend líšia, a vek stromu ani príbeh o kráľovi nie sú spoľahlivo doložené. Zaujímavé je aj to, že strom nie vždy niesol meno kráľa Mateja. V druhej polovici 19. storočia sa na pohľadniciach objavuje ako Rákociho lipa a často sa mu hovorilo jednoducho Bojnická lipa.
Boj o prežitie
Na starých rytinách a kresbách zo 17. až 19. storočia má lipa košatú korunu s mohutnými bočnými konármi, ktoré siahali ďaleko cez dnešnú cestu aj hlboko do parku. Konáre sa však postupne lámali pod vlastnou váhou a v silnom vetre. Prvé tri padli ešte pred prvou svetovou vojnou a posledná veľká bočná vetva na jar 1952. Kmeň je v skutočnosti súkmenie zrastené z troch pôvodných kmeňov.
Majitelia zámku o strom dbali už v 19. storočí – obkolesili ho dreveným zábradlím, konáre podopreli a korunu spevnili dubovými trámami. Keď lipa na začiatku 50. rokov 20. storočia výrazne chradla, zamestnanci novovzniknutého múzea na zámku pod vedením prírodovedca Jána Kováčika pristúpili k jej záchrane. V rokoch 1952 – 1953 vyčistili dutiny od hliny a hnilého dreva, odstránili desiatky lariev tesárikov, dutinu ošetrili a otvory vodotesne uzavreli asfaltovou zmesou maskovanou lipovou kôrou. Strom sa už na jar 1953 prebral, vyhnal sýtozelené listy a v júni bohato zakvitol. Odvtedy je lipa pravidelne pod dohľadom odborníkov. Dnes z nej zostáva najmä odborne konzervované torzo kmeňa, z ktorého naďalej vyrastajú nové výhonky a lístie.
Praktické informácie
- Poloha: lipa stojí na frekventovanom mieste pred Bojnickým zámkom, pri prístupovej ceste k zámku.
- Vstup: strom si môžete pozrieť voľne, bez vstupenky. Na prehliadku zámku sa vstupné platí – aktuálne otváracie hodiny a ceny overte na webe Bojnického zámku.
- Ohľaduplnosť: strom je chránený a veľmi citlivý – nelezte naň, neopierajte sa oň a nepoškodzujte kôru ani výhonky.
- Tip: prezrite si pri lipe informačný panel a porovnajte dnešný stav stromu so starými vyobrazeniami, na ktorých mal ešte košatú korunu.
Tipy na výlety v okolí
- Bojnický zámok – jedna z najnavštevovanejších pamiatok Slovenska, dnes sídlo Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice.
- ZOO Bojnice – najstaršia zoologická záhrada na Slovensku, len pár krokov od zámku.
- Kúpele Bojnice – známe termálnymi prameňmi, ideálne na oddych po prehliadke.
- Historické centrum Bojníc – príjemné námestie a zámocký park na prechádzku.
