V Páci, miestnej časti Cífera neďaleko Trnavy, sa môžete prejsť po dvore germánskeho veľmoža zo 4. storočia. Archeopark Cífer-Pác, otvorený 27. apríla 2024 pri potoku Gidra, spája repliky budov v skutočnej veľkosti s múzejnou expozíciou v obnovenom vodnom mlyne. Je to jedno z mála miest na Slovensku, kde si priamo na nálezisku predstavíte, ako vyzeralo spolužitie Germánov s Rímskou ríšou.
História a zaujímavosti
Na poliach v polohe Nad mlynom roľníci dlho vyorávali kamene a tehly, ktoré odnášali k mlynskému náhonu. Ich význam rozpoznal až v roku 1965 Viliam Kráľovič z neďalekých Križovian nad Dudváhom – roľník a nadšený amatérsky archeológ, ktorý spolupracoval s Archeologickým ústavom v Nitre. Medzi nálezmi si všimol aj zlomky rímskych strešných tehál s kolkami z čias cisára Valentiniána.
V rokoch 1969 – 1980 lokalitu skúmal archeológ Titus Kolník. Odkryl dvorec zo 4. storočia, ktorý obopínala drevená palisáda s rozmermi približne 60 × 70 metrov. Hlavnou budovou bola viacpriestorová stavba na kamenných základoch s podlahovým vykurovaním, ktorého kanál mal tvar písmena Y. Vnútri ohrady stálo ďalších 16 drevených stavieb, niektoré s predsunutými stĺporadiami, a ďalšia kamenná stavba stála mimo palisády. Prekrývajúce sa pôdorysy prezrádzajú najmenej tri etapy výstavby.
Za ohradou sa rozprestieral hospodársky okrsok so zahĺbenými obydliami typickými pre Kvádov. Dve mimoriadne veľké stavby kryté rímskou strešnou krytinou slúžili ako tkáčske dielne – na ich podlahe ležali desiatky hlinených závaží. Archeológovia tu našli aj tri hrnčiarske pece a celkovo tri studne. Dvorec mal na barbarské pomery nezvyčajný komfort: vykurovanie, maltové podlahy, teplý kúpeľ aj sklené okná.
Výklad náleziska sa časom menil – od rímskej vojenskej stanice cez diplomatické zastúpenie až po dnešný názor, podľa ktorého išlo predovšetkým o sídlo kvádskeho kniežaťa, ktoré úzko spolupracovalo s rímskou provinciou. Pri stavbe pomáhali rímske stavebné jednotky. Hranica ríše na Dunaji ležala zhruba 34 km južnejšie a v okolí sa našli aj stopy dočasných rímskych táborov z markomanských vojen konca 2. storočia. Lokalita bola osídlená aj v praveku, v dobe bronzovej a železnej, Keltmi a v ranom stredoveku vrátane veľkomoravského obdobia.
