Podpisy z 18. storočia na stene, kosti jaskynných medveďov, ktoré kedysi považovali za dračie, a riečne chodby vymodelované podzemnou Demänovkou – Demänovská ľadová jaskyňa patrí k najdlhšie známym jaskyniam na Slovensku. Predstavuje severnú časť svetoznámych Demänovských jaskýň. Pozoruhodná je výskytom ľadovej výplne, bizarnými a mohutnými tvarmi podzemných priestorov, vzácnou jaskynnou faunou, ako aj bohatou históriou. Nachádza sa na pravej strane Demänovskej doliny na severnej strane Nízkych Tatier, asi 10 km južne od Liptovského Mikuláša a niekoľko kilometrov pod strediskom Jasná. Leží v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina na území Národného parku Nízke Tatry. Vchod do jaskyne v brale Bašta je v nadmorskej výške 840 m, asi 90 m nad dnom doliny.
Vznik jaskyne
Vytvorená je v strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch krížňanského príkrovu pozdĺž tektonických porúch bývalým ponorným tokom Demänovky, ktorý pritekal z Demänovskej jaskyne mieru. Predstavuje severnú, niekdajšiu výverovú časť Demänovského jaskynného systému. Niektoré horné časti jaskyne sú vytvorené vodami bočného ponorného ramena Demänovky, ktoré prenikali z priľahlej jaskyne Dvere a z Novej jaskyne v Bašte.
Ľad sa v jaskyni začal tvoriť potom, čo svahové procesy zasypali nižšie položené povrchové otvory. Výmena vzduchu sa obmedzila, ťažší studený vzduch sa začal držať v spodných častiach a presakujúca zrážková voda v prechladených priestoroch zamŕzala. Takto vznikol podlahový ľad, ľadové stĺpy, stalaktity i stalagmity, najmä v Kmeťovom dóme.
Rozmery a priestory
Dĺžka zameraných častí jaskyne je podľa Správy slovenských jaskýň 2 445 m s výškovým rozdielom 57 m. Jaskynné priestory v troch vývojových úrovniach pozostávajú z oválnych, riečne modelovaných chodieb so stropnými a bočnými korytami (Čierna galéria, Jazerná chodba, Medvedia chodba) a dómovitých priestorov dotvorených rúcaním a mrazovým zvetrávaním (Štrkový dóm, Veľký dóm, Kmeťov dóm, Belov dóm, Halašov dóm, Dóm trosiek). Od vchodu klesajú do hĺbky 40 až 50 m.
Na viacerých miestach sa zachovala pôvodná sintrová výzdoba – stalaktity, stalagmity, náteky na stenách či podlahové kôry. Jej povrch je sfarbený do siva až čierna od sadzí smolných fakieľ, olejových kahancov a petrolejových lámp, s ktorými sa do jaskyne chodilo až do roku 1924. Aj toto „začiernenie“ je dnes vnímané ako kultúrny odkaz dlhej histórie návštev.
Ľad, ktorý mizne
Názov jaskyne dnes už nevystihuje celkom presne jej stav. Po sérii teplých zím prišla jaskyňa podľa správcu o posledné zvyšky ľadu. Po priaznivej zime sa ľad môže znova objaviť, pravdepodobne však nevydrží celý rok. Ľadovú výzdobu tak často poznáme už len zo starších fotografií. Jaskyňa je tak aj živou ukážkou toho, ako citlivo podzemie reaguje na zmeny klímy: jej ľad závisel od vody z topiaceho sa snehu, ktorá presakovala do premrznutého podzemia koncom zimy a na jar.
Zaujímavosti a história
- Prvá písomná zmienka o jaskyni pochádza z roku 1672 od J. P. Haina, ktorého zaujímali kosti jaskynných medveďov – pokladal ich za kosti drakov. Jaskyňa sa preto nazývala aj Dračia jaskyňa.
- V roku 1719 jej priestory preskúmal G. Buchholtz ml. a opis s nákresom poslal Matejovi Belovi, ktorý ich zverejnil v roku 1723.
- Na zasintrovanej stene je tzv. Kniha návštev – podpisy návštevníkov najmä z 18. a 19. storočia, medzi nimi aj osobností ako M. M. Hodža, S. Chalupka či G. Fejérpataky-Belopotocký.
- Prvé turistické úpravy sa uskutočnili asi v polovici 19. storočia; v roku 1885 postavila Liptovská sekcia Uhorského karpatského spolku pod jaskyňou prvú útulňu.
- Po sprístupnení Demänovskej jaskyne slobody v roku 1924 záujem o ľadovú jaskyňu upadol. Nanovo ju sprístupnili v rokoch 1950 – 1952 aj s elektrickým osvetlením a v roku 1952 odtiaľto jaskyniari objavili Demänovskú jaskyňu mieru.
- Jaskyňa je významným zimoviskom netopierov – zistilo sa tu 8 druhov a je najvýznamnejším zimoviskom večernice severskej na Slovensku.
Prehliadka
Prehliadkový okruh má dĺžku 650 m a prevýšenie 48 m, v skutočnosti však v jaskyni prejdete okolo 800 m. Vchod a východ ležia v rovnakej výške len 40 m od seba. Trasa vedie mohutnými riečnymi chodbami prepojenými strmšími úsekmi a schodmi, cez priestory so sintrovou výzdobou až po niekdajšie zaľadnené dómy. Sprievodca vám vysvetlí, ako vznikali chodby, kvaple aj ľad a ako zaľadnenie poškodzovalo pôvodnú výzdobu.
Praktické informácie pre návštevníkov
Jaskyňa je sprístupnená verejnosti celoročne, prehliadkové okruhy zvyčajne začínajú o 9:30, 11:00, 12:30 a 14:00 (presný harmonogram sa môže meniť podľa sezóny, odporúčame overiť na ssj.sk). Prehliadka trvá okolo 45 minút, teplota v jaskyni sa v lete pohybuje okolo 0,4 až 3 °C, preto si vezmite teplejšie oblečenie a pevnú obuv. Vstupné je približne 12 € pre dospelých, 6 € pre deti od 4 do 15 rokov a osoby so zdravotným postihnutím, 11 € pre študentov a seniorov nad 60 rokov (ceny odporúčame overiť pred návštevou). Fotografovanie bez statívu a blesku je počas bežnej prehliadky povolené na miestach, ktoré určí sprievodca.
Od parkoviska pod jaskyňou vedie k vchodu serpentínový a ďalej lesný chodník okolo Kamennej chaty (asi 600 m) s prevýšením približne 90 m – výstup trvá okolo 20 minút. Popri ňom je náučný chodník s informačnými panelmi a odpočívadlami. Pred vstupom si oddýchnite, aby sa telo stihlo prispôsobiť chladu. Najbližšia autobusová zastávka je Demänovská dolina, Ľadová jaskyňa.
Tipy na výlety v okolí
- Demänovská jaskyňa slobody – o kus vyššie v doline, rozsiahla kvapľová jaskyňa s podzemnými jazierkami a bohatou výzdobou.
- Jasná a Chopok – lanovkou sa dostanete do hrebeňovej časti Nízkych Tatier.
- Liptovský Mikuláš a Liptovská Mara – mesto s historickým centrom a „Liptovské more“ – rozsiahla vodná nádrž na kúpanie, plavbu či cyklistiku.
