V Blatnici, pri ústí Gaderskej doliny pod bralami Veľkej Fatry, stojí neskorobaroková kúria s polkruhovým stĺpovým portikom, v ktorej ožívajú čiernobiele fotografie starého Slovenska. Múzeum Karola Plicku tu od roku 1988 ukazuje dielo muža, ktorý s fotoaparátom a kamerou prešiel stovky dedín, zozbieral vyše 40 000 ľudových piesní a nakrútil prvý slovenský zvukový film Zem spieva. Návšteva zaberie necelú hodinu.
História a architektúra
Kaštieľ, známy ako Prónayovská kúria, dal postaviť v polovici 18. storočia šľachtický rod Prónayovcov, ktorý v Blatnici a okolí Turca vlastnil viaceré majetky. Ide o neskorobarokovú, neskôr klasicisticky upravovanú prízemnú stavbu s výrazným polkruhovým portikom nesúcim stĺporadie, ktorý dodáva inak skromnej budove reprezentatívny výraz. Patrí medzi menšie šľachtické sídla regiónu – Turiec bol krajom drobnej zemianskej šľachty a podobné kúrie nájdete aj v Necpaloch, Mošovciach či Diviakoch. Po druhej svetovej vojne budova prešla viacerými úpravami a od roku 1988 v nej sídli expozícia venovaná Karolovi Plickovi. Múzeum spravuje Slovenské národné múzeum – Múzeá v Martine.
Kto bol Karol Plicka
Karol Plicka (1894 – 1987) sa narodil vo Viedni, no celý život zasvätil Slovensku. Od roku 1924 pracoval v národopisnom odbore Matice slovenskej v Martine a pri terénnych výskumoch zaznamenal vyše 40 000 ľudových piesní. Súčasne fotografoval kroje, zvyky, drevenice, hrady a krajinu – vznikol tak súbor desiatok tisíc negatívov, ktorý dnes patrí k najcennejším obrazovým dokumentom o predvojnovom Slovensku. Nakrútil filmy Za slovenským ľudom (1928), Po horách, po dolách (1929) a celovečerný Zem spieva (1933), ktorý v roku 1934 získal ocenenie na filmovom festivale v Benátkach. Po vojne spoluzakladal pražskú filmovú akadémiu FAMU a stal sa jej prvým dekanom. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
