Načítava sa stránka…
Preskočiť na obsah
Krásne Slovensko.eu
Krásne Slovensko.eu
Liptovský hrad – Starhrad (Liptovská Sielnica)
1 / 1
Hrady a zrúcaniny

Liptovský hrad – Starhrad (Liptovská Sielnica)

Zrúcanina najvyššie položeného hradu Slovenska na vrchu Sestrč v Chočských vrchoch – výstup z Kalamien, rebrík a výhľad na celý Liptov.

Základné informácie

GPS
49.14768, 19.43000
Typ vstupného
Dobrovoľné príspevky
Sezónnosť
Celoročne prístupné
Režim otváracích hodín
Voľne prístupné kedykoľvek
Časová náročnosť
Poldenný výlet
Možnosť online rezervácie
Nie

Článok

Na skalnom brale vrchu Sestrč v Chočských vrchoch, takmer v tisícmetrovej nadmorskej výške, ležia zvyšky Liptovského hradu – najvyššie položeného hradu na Slovensku. Ľudovo sa mu hovorí aj Starhrad, Starý hrad, Veľký hrad či Sielnický hrad. Od jeho zničenia uplynulo vyše päť storočí, no vďaka archeológom a dobrovoľníkom sa dnes dá prejsť cez obnovené premostenia až na hradnú plošinu, odkiaľ je jeden z najkrajších výhľadov na celý Liptov. Výstup z Kalamien patrí k obľúbeným polodenným rodinným túram, ktorú môžete zakončiť v teplom jazierku pod kopcom.

História a zaujímavosti

Hrad vyrástol v druhej štvrtine 13. storočia na mieste staršieho opevneného hradiska ako kráľovský strážny hrad. Kontroloval dve staré cesty smerom na Oravu a do Poľska a bol sídlom hradného panstva, z ktorého sa neskôr vyvinula Liptovská stolica. Prvá priama písomná zmienka pochádza z roku 1262 z listiny kráľa Belu IV., kde sa uvádza ako „castrum magnum Naghwar“, v roku 1319 ako Liptouar. Od roku 1396 sa mu hovorilo Veľký hrad (Magnum Castrum).

Na začiatku 14. storočia ho pravdepodobne ovládal Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1397 ho obsadili vojská moravského markgrófa Prokopa, v roku 1406 ho dostal Mikuláš Gara. Okolo roku 1441 sa ho zrejme zmocnili husiti. Neskorší držiteľ Ladislav Rikolfi bol obvinený z lúpeží a ako podmienku milosti musel hrad zbúrať – listina z roku 1453 už hovorí iba o pustom mieste. Hrad ešte raz obnovili, v roku 1459 ho kráľ Matej Korvín daroval Petrovi Komorovskému. Ten sa však pridal k jeho protivníkom, a tak po roku 1474 dal kráľ hrad zrovnať so zemou. Odvtedy ho už nikto neobnovil a jeho majetky pripadli Likavskému panstvu.

Pôvod mena Liptov sa podľa jednej z teórií odvodzuje od prvého majiteľa Ľubotu („Ľubtov hrad“). Povesť zas rozpráva, že pán hradu mal nového majiteľa určiť výstrelom z dela – guľa vraj dopadla do Sielnice, a preto sa hradu hovorí aj Sielnický. Jediné známe zobrazenie hradu sa zachovalo na pečati obce Kalameny z 19. storočia.

Čo uvidíte

Hrad mal trojuholníkový pôdorys a stál na skale vysokej asi 30 m. Jeho hlavnou obranou bol na západnej strane štítový múr hrubý takmer štyri metre s dvoma bránami – takéto riešenie je na Slovensku ojedinelé. V hornom hrade stála veža a trojpodlažná obytná budova, ktorá chránila cisternu na vyše 12 tisíc litrov vody. Pri archeologickom výskume v 70. a 80. rokoch 20. storočia pod vedením Václava Hanuliaka sa našla kováčska vyhňa, zbrane, mince aj kachlice. Základy múrov sú konzervované a návštevníci si môžu pozrieť repliky vstupných brán, cisternu, zvyšky paláca a veží aj vonkajšiu archeologickú expozíciu. Zrúcanina je národnou kultúrnou pamiatkou.

Od roku 2016 sa o hrad starajú dobrovoľníci z občianskeho združenia Castrum Liptov. Vyčistili areál od náletových drevín, opravili takmer stometrový múr a postavili altánok a lávky. Po zimnej prestávke sprístupnili obnovený padací most a v jeseni 2026 pokračovali v dokončovaní ďalších hradných premostení. Návštevnosť rastie – už v roku 2020 sem prišlo vyše 18 tisíc ľudí.

Ako sa tam dostať

Najpohodlnejší výstup vedie z obce Kalameny od termálneho jazierka po žltej značke. Trasa meria asi 3,4 km s prevýšením okolo 430 m a podľa tempa trvá od jednej do dvoch hodín. Najprv stúpa lesom, potom lúkou do Sedla pod Kráľovou (733 m), kde sa pripája červená značka z Bukoviny, a posledný úsek vedie redším lesom pod hradné bralo. Na plošinu sa vystupuje po železnom rebríku vysokom asi 7 m a po lávke. Vrátiť sa dá okruhom – žltá značka pokračuje z hradu cez skalnatý hrebeň a Sedlo Poľana späť do doliny Kalamenianky. Na trase je náučný chodník so šiestimi panelmi v slovenčine a angličtine. Autobusom sa dá prísť z Ružomberka do Kalamien alebo Bukoviny.

Praktické informácie

  • Vstup: celoročne, na vlastnú zodpovednosť, dobrovoľný príspevok na obnovu.
  • Deti: do 14 rokov len v sprievode dospelej osoby; na rebríku je potrebná opatrnosť.
  • Parkovanie: v Kalamenoch alebo pri termálnom jazierku (spoplatnené).
  • Výbava: pevná obuv; veľká časť trasy vedie mimo lesa, preto si v lete vezmite vodu a pokrývku hlavy.
  • Výhľad: Liptovská kotlina, Liptovská Mara, Nízke Tatry, Veľký Choč a za dobrej viditeľnosti aj Orava a Babia hora.

Tipy na výlety v okolí

Pod hradom v Kalamenoch je prírodné jazierko s teplou vodou s teplotou okolo 33 °C, kde si po túre oddýchnete. V susedných Lúčkach láka vodopád priamo v obci a kúpele. Neďaleko je aj Likavský hrad nad Ružomberkom a Liptovská Mara so Sielnickou zátokou.

Páči sa vám toto miesto?

Počasie na mieste

  • dnesOblačno13°1°
  • zajtraOblačno8°3°
  • ut 20.10.Oblačno13°1°
  • st 21.10.Dážď · 1.4 mm16°6°
  • št 22.10.Výdatné zrážky · 9.7 mm15°9°

Na vonkajšiu návštevu si radšej vyberte deň bez zrážok.

Zdroj: MET Norway, licencia CC BY 4.0. Hodinové dáta sme zhrnuli na denné.

Kontakt

Adresa
E-mail
Facebook

Prístup a parkovanie

Parkovanie
V pešej dostupnosti (Kalameny, pri termálnom jazierku – asi 3,4 km)
Typ parkovania
Platené (pri termálnom jazierku)
Náročnosť prístupu
Turistický výstup
Dostupnosť verejnou dopravou
Zastávka v blízkosti (autobus Kalameny, Bukovina)

Vhodnosť / prístupnosť

Bezbariérový prístup
Bez prístupu
Prístup pre kočíky
Bez prístupu
Vhodné pre deti
Vhodné pre staršie deti (do 14 rokov len s dospelým; rebrík)

Služby a vybavenie

Dostupnosť občerstvenia
Žiadne (nutné vlastné zásoby)
Sociálne zariadenia (WC)
Nedostupné
Suveníry
Nie
Jazyková dostupnosť
SK, EN (informačné panely náučného chodníka)

Doplňujúce informácie a špecifikácie

Architektonický sloh
Gotika
Obdobie / Rok vzniku
2. štvrtina 13. storočia (prvá zmienka 1262, zničený po 1474)
Pamiatka UNESCO
Nie
Spôsob prehliadky
Individuálne bez sprievodcu