Rieka, podľa ktorej dostal meno celý región Kysuce, sa rodí vysoko nad Makovom – v lesoch pod vrchom Hričovec, vo výške asi 915 m n. m. K prameňu vedie krátky náučný chodník so štyrmi informačnými tabuľami a lavičkami so zvieracími postavičkami, takže výlet zvládnu aj rodiny s deťmi. Na konci vás čaká upravené pramenisko s miestom na oddych a možnosť ochutnať vodu, z ktorej o 66 kilometrov ďalej vyrastie rieka ústiaca do Váhu.
Príroda a charakteristika
Prameň leží v Javorníkoch na rozhraní s Turzovskou vrchovinou, v prírodnej rezervácii Hričovec pod rovnomenným vrchom (1 062 m n. m.). Patrí do katastra obce Makov – najzápadnejšej obce Kysúc, ktorá vznikla v roku 1895 zlúčením častí siedmich obcí a ktorej najvyšším bodom je Veľký Javorník.
O tom, kde Kysuca vlastne pramení, sa dlho viedli spory. V Makove sú tri malé potoky, ktoré sa o titul uchádzali, a za oficiálny prameň bol napokon uznaný ten najvýdatnejší – vyviera nad osadou U Jaša. Miestni však tradične považovali za skutočný začiatok rieky prameň pod neďalekým vrchom Kysučný, ktorý sa na meno rieky ponáša už svojím názvom. Ten má však vody málo a na jeseň z neho iba kvapká. Voda z oficiálneho prameňa je podľa regionálnej turistickej organizácie pitná.
Kysuca v číslach a príbehoch
Dĺžka a ústie: rieka meria približne 66 km a pri Budatíne v Žiline sa vo výške 326 m n. m. vlieva do Váhu.
Povodie: asi 1 053 km², malá časť zasahuje aj do Česka; do Kysuce sa vlieva 27 potokov a žije v nej 26 druhov rýb.
Najstaršia zmienka: prvá písomná zmienka o Kysuciach pochádza z roku 1244 z donačnej listiny kráľa Bela IV., ktorou daroval zem na pravom brehu rieky Bohumírovi, synovi nitrianskeho a trenčianskeho župana Sebeslava. Originál sa nezachoval, no hodnoverný odpis z roku 1390, ktorý vyhotovila Nitrianska kapitula, uchováva Kysucké múzeum v Čadci.
Odkiaľ meno: pôvod názvu nie je jasný – jedna z hypotéz ho spája so starým menom Váhu Cusus, ktoré spomína rímsky historik Tacitus. Ľudová povesť zasa rozpráva o dievčine menom Kysuca, ktorá sa v rieke utopila.
Ako sa tam dostať
Výlet začína v sedle pod Lemešnou (Pindula), kde sa dá zaparkovať pri ceste. Kto prichádza autobusom, vystúpi na zastávke Makov, kopanice a do sedla prejde asi 1,9 km po ceste a žltej značke. Zo sedla pokračujte po červenej značke do sedla pod Soliskom a odtiaľ po žltej až k prameňu. Trasa meria 1,4 km jedným smerom, stúpa asi o 190 výškových metrov a späť sa vraciate rovnakou cestou.
Náučný chodník Ku prameňu Kysuce vybudoval v roku 2016 neinvestičný fond Makové zrnká. Štyri tabule rozprávajú o histórii obce, o vode, zvieratách a rastlinách – deti môžu cestou určovať stromy, hľadať zvieratká na lavičkách a pri prameni ochutnať vodu. Prameň má aj svoju tradíciu: počas Petro-Pavlovských hodov sa k nemu koná pochod.
Praktické informácie
Vstup: voľný, prameň je prístupný kedykoľvek.
Náročnosť: stredne náročná trasa s výraznejším stúpaním; terén je poznačený ťažbou dreva a po daždi býva blatistý, preto sa sem oplatí ísť za suchého počasia a v pevnej obuvi.
Občerstvenie: na trase ani pri prameni nie je, najbližšie služby nájdete až v rekreačnej oblasti Makov – Kasárne.
Turistická známka: prameň má turistickú známku č. 698; podľa vydavateľa sa predáva napríklad v obchode so syrmi v Makove na Trojačke.
Tipy na výlety v okolí
Makov je typickou kopaničiarskou obcou, ktorej osady sú roztrúsené po svahoch. V osade Kršlisko stojí drevená kaplnka, v osade U Lovásov kamenná kaplnka a v lokalite U Papaja rastie mohutný brest hrabolistý. V zime aj v lete láka rekreačná oblasť Makov – Kasárne s lyžiarskym strediskom a za dlhšou túrou sa môžete vybrať na hrebeň Javorníkov a Veľký Javorník.
