Nad obcou Kláštor pod Znievom v okrese Martin sa na vápencovom vrchu Zniev (985 m n. m.) týčia ruiny hradu, ktorý v stredoveku nosil meno Turiec či Turčiansky hrad. Leží takmer 500 metrov nad mestečkom v podhradí, na severnom okraji pohoria Žiar, a je druhým najvyššie položeným hradom na Slovensku. Kto sem vystúpi, odnesie si ticho starých horských lesov, silný príbeh z čias tatárskeho vpádu a rozhľad na celú Turčiansku kotlinu, Malú i Veľkú Fatru.
História
Archeologické nálezy dokladajú, že na vrchu existovalo výšinné sídlisko už v 11. – 12. storočí. Z tejto polohy sa dali aspoň pohľadom kontrolovať dôležité obchodné cesty z Nitrianska cez Turiec do Poľska. Kamenný hrad začal stavať Ondrej, syn Ivanku z rodu Hunt-Poznanovcov, verný prívrženec kráľa Bela IV., v čase tatárskeho vpádu v rokoch 1241 – 1242. V písomných prameňoch sa objavuje od roku 1243 ako castrum Turuch (aj Turus, Turucz). Kráľ Belo IV. v listine z roku 1253 oceňoval, že Ondrej „silne opevnený hrad“ postavil s veľkou námahou na obranu kráľovstva. Útočisko tu v čase nepokojov našiel aj kráľovič Štefan.
Do začiatku 14. storočia sídlila na hrade správa Turčianskeho komitátu. V roku 1248 kráľ pod hradom založil premonštrátske prepoštstvo, ktorého kláštor dal obci jej dnešné meno. Po osamostatnení Turčianskej stolice sa sídlom županov stal susedný Sklabinský hrad, význam Turca klesol, hrad dostal nové meno Zniev a spolu s osadou v podhradí prešiel do rúk prepoštstva.
V roku 1530 ho obsadil Mikuláš Kostka v službách Jána Zápoľského a o dva roky neskôr ho vojsko Ferdinanda I. pod vedením generála Katzianera dobylo a ťažko poškodilo. Horná časť hradu sa už neobnovila, dolný hrad však udržiavali ďalej. V roku 1605 ho obsadili Bočkajovi povstalci, v roku 1681 Tökölyho vojsko a v roku 1705 Rákociho vzbúrenci. Ešte začiatkom 18. storočia tu bol uschovaný archív, v druhej polovici storočia hrad strážili už len dvaja strážnici a koncom 18. storočia bol úplne opustený. Od roku 2019 je hrad majetkom obce Kláštor pod Znievom, ktorá sa spolu s dobrovoľníkmi venuje jeho záchrane a konzervácii.
Čo uvidíte
Hrad bol dvojdielny a rozkladal sa na okrajoch predĺženého vrcholového hrebeňa. Vďaka tomu dodnes ľahko pochopíte jeho stavbu:
- Horný hrad na najvyššom mieste vrchu – staršia časť, ktorej dominoval pozdĺžny vežovitý palác chránený hradbou a od východu šijovou priekopou. Dnes ho prezradia už len terénne vlny a nepatrné zvyšky múrov.
- Dolný hrad asi 100 metrov nižšie – zachovalo sa torzo poschodovej palácovej budovy zo 14. storočia s nárožnými kamennými kvádrami, zvyškami smolného nosa na severnej strane a pozostatkami hranolovej veže. Koncom 16. a začiatkom 17. storočia palác renesančne prestavali, nad vstupom s padacím mostom bola kaplnka a archív.
- Vyhliadky – z brál pri hrade i z neďalekého vrcholu Zniev sa otvára pohľad na Turčiansku kotlinu, prezývanú Turčianska záhradka, na Veľkú Fatru aj na Kľak v Malej Fatre.
Zaujímavosti a legendy
Miestni po generácie rozprávajú, že sem po prehratej bitke pri rieke Slaná utekal ranený kráľ Belo IV., prenasledovaný tatárskymi jazdcami. Tatári hrad obľahli a čakali, kým obrancov zlomí hlad. Podľa povesti vtedy tajnou chodbou prišiel sedliak s košíkom rakov a dvomi pečenými prasiatkami a poradil kráľovi, aby jedno hodil cez hradby. Tatári uverili, že hrad má zásob dosť, a odtiahli. Kráľ sedliaka povýšil do šľachtického stavu a dal mu meno Rakovský. Iná povesť zase hovorí, že hrad dostal meno podľa husitského kapitána Znieva, ktorý ho obsadil bez boja.
Podhradie má aj dlhú duchovnú tradíciu – v bývalom kláštore pôsobili od konca 16. storočia jezuiti, pre ktorých bol hrad v nepokojných časoch bezpečnejším útočiskom ako samotný kláštor.
Trasa a prístup
Výstup začína v obci Kláštor pod Znievom – po zelenej turistickej značke, ktorá vedie popri miestnom cintoríne. Chodník takmer neustále stúpa lesom, preto ho radíme medzi mierne až stredne náročné túry. K hradu dôjdete približne za 1 hodinu až 1 hodinu 15 minút, prevýšenie je okolo 490 metrov. Od zrúcaniny sa oplatí 10-minútová zachádzka až na vrchol Zniev s ešte širšími výhľadmi. Celý okruh z obce a späť meria zhruba 8 km a počítajte s asi 2,5 – 3 hodinami.
Praktické informácie
- Zrúcanina je voľne prístupná celoročne a bez vstupného.
- Autom môžete zaparkovať na malom odstavnom parkovisku pri cintoríne; autobusová zastávka Kláštor pod Znievom, Pošta s linkou z Martina je pár krokov od turistického rozcestníka.
- Na hrade nie je občerstvenie ani WC – vezmite si vodu a jedlo. Hodí sa pevná obuv, v zime a po daždi býva chodník šmykľavý.
- Ruina je v zlom stave – nelezte po múroch a na bralách dávajte pozor najmä na deti.
Tipy na výlety v okolí
V obci si pozrite areál bývalého premonštrátskeho kláštora. Zdatnejší turisti môžu zo Znieva pokračovať po hrebeni Žiaru na Chlieviská (1 024 m), najvyšší vrch pohoria. V neďalekom Martine vás čaká Múzeum slovenskej dediny a na opačnej strane Turca zrúcanina Sklabinského hradu, ktorý po Znieve prevzal úlohu sídla turčianskych županov.
