Skalné veže, tajomné pukliny, jaskyne s ľadom a výhľad priamo na Spišský hrad – to všetko ponúka Dreveník, travertínová kopa tvaru stolovej hory v Hornádskej kotline a národná prírodná rezervácia. Týči sa do výšky 609 m v katastri obce Žehra, len kúsok od Spišského Podhradia, a patrí k najväčším travertínovým územiam na Slovensku. Územie má rozlohu 1 018 186 m² a je chránené od roku 1925. Leží v tesnom susedstve pamiatok svetového dedičstva UNESCO – Spišského hradu, Spišskej Kapituly a kostola v Žehre.
Ako vznikol
Dreveník vznikol vyzrážaním uhličitanu vápenatého z prameňov minerálnych vôd, ktoré tu vyvierali od konca treťohôr (pliocénu) až do štvrtohôr. Mocnosť travertínu miestami dosahuje až okolo 100 metrov. Plošina má zhruba trojuholníkový tvar a končí strmými skalnými stenami. Postupným rozpadom okrajov vznikli hlboké pukliny, zosuvy, závrty a okolo tridsiatich jaskýň, z ktorých v niektorých sa ľad drží po celý rok – známe sú napríklad Ľadová, Pekelná, Kostená či Puklinová jaskyňa. V bývalom lome na západnej strane sa našli skameneliny vrátane pozostatkov mamuta.
Archeologický poklad
Táto významná archeologická lokalita ešte aj dnes vydáva svoje tajomstvá so stopami života už od čias neandertálcov. Našli sa tu pozostatky mamuta, pamiatky z mladšej doby kamennej, doby bronzovej i z doby hradištnej. Plošinu opakovane osídľovali roľníci bukovohorskej kultúry, v neskorej dobe kamennej tu stálo opevnené sídlisko badenskej kultúry, v dobe bronzovej sa sem vrátili ľudia otomanskej kultúry a neskôr púchovskej kultúry. V 9. – 10. storočí na Dreveníku existovalo slovanské hradisko s významom centra celého okolia. Medzi nálezmi sú kostené idoly, zdobená keramika, kostené a parohové nástroje, keltská minca aj rímska minca cisára Trajána.
