Predstavte si les, do ktorého sekera nikdy nezasiahla a kde jedle dorastali do výšky vyše 50 metrov. Dobročský prales je národná prírodná rezervácia v katastri obce Čierny Balog v okrese Brezno a patrí medzi najstaršie chránené pralesové územia na Slovensku – chránený je už od roku 1913. Leží vo Veporských vrchoch neďaleko pohoria Poľana (spravuje ho Správa CHKO Poľana), v doline Brôtovo, asi 6 km za miestnou časťou Dobroč. Rastú tu storočné jedle a smreky, ktoré nikdy nezasiahol človek ťažbou dreva.
Príroda a vývoj pralesa
Rezervácia sa rozkladá v nadmorskej výške približne 720 až 1 005 metrov. Chránené územie s najvyšším, 5. stupňom ochrany má rozlohu asi 104 hektárov a obklopuje ho rovnako veľké ochranné pásmo. Lesníci ho vyhlásili za rezerváciu v čase, keď si uvedomili, že ide o jeden z posledných fragmentov pôvodných horehronských lesov, ktoré dobové knihy opisovali ako tmavé, rozľahlé a nesmierne celistvé.
Prales sa vyvíja samovývojom, bez zásahu človeka. Rastie tu najmä jedľa, smrek a buk, pridružuje sa javor horský, jaseň štíhly a brest horský. Práve preto je unikátnou „učebnicou“ lesa – možno tu sledovať celý vývojový cyklus od náletu mladých stromčekov až po rozpad prestárnutých velikánov. Po niekoľkých desaťročiach sa vzhľad pralesa mení: raz pripomína neprestupnú divočinu, inokedy, po odumretí väčšiny starých stromov, v ňom prevládajú mladé dorastajúce jedince.
Stromy obrovských rozmerov
Dobročský prales je známy svojimi stromami-rekordérmi. Najslávnejšou bola Dobročská jedľa, ktorú zlomil vietor v roku 1964. Mala okolo 450 rokov, výšku 56 metrov, obvod kmeňa takmer sedem metrov a objem dreva spolu s konármi až 55 m³ – patrila k najmohutnejším jedliam v Európe.
- smreky tu dosahujú hrúbku až 137 cm, výšku 54 metrov a dožívajú sa až 350 rokov,
- buky majú hrúbku do 118 cm, javory horské do 135 cm a bresty do 95 cm,
- počas jednej generácie jedle a smreka sa vystriedajú dve generácie buka a javora,
- zásoba dreva dosahuje až 750 m³ na hektár, čo je v porovnaní s hospodárskym lesom obrovské číslo.
Ochrana a ocenenia
Hodnotu pralesa ocenila v roku 1998 aj Rada Európy, ktorá mu udelila Európsky diplom pre chránené územia. Toto ocenenie treba pravidelne obhajovať, čo si vyžaduje šetrné organizovanie návštev aj ohľaduplné hospodárenie v okolitých lesoch. Prales je zároveň súčasťou európskej sústavy chránených území NATURA 2000.
Praktické informácie
Keďže ide o malé a ekologicky zraniteľné územie, od roku 1996 platí zákaz voľného vstupu verejnosti priamo do rezervácie. Návštevníci však môžu prísť lesnými cestami až do ochranného pásma k hranici pralesa, kde sú osadené informačné panely a vedie tadiaľ chodník. Na exkurziu k hranici pralesa je možné objednať si sprievodcu z občianskeho združenia Vydra v Čiernom Balogu.
- Pohybujte sa výlučne po vyznačenom chodníku a rešpektujte pravidlá ochrany prírody.
- Počítajte s lesným terénom – vhodná je pevná turistická obuv.
- Pred návštevou si overte aktuálne podmienky prístupu u správcu územia či sprievodcov.
Mimochodom, lesníci radi spomínajú, že v čase, keď bol prales voľne prístupný, bola častá reakcia laických návštevníkov: „Veď je to iba prelámaná hora…“. Práve spadnuté a tlejúce kmene sú však kľúčom k životu pralesa – poskytujú úkryt a potravu hubám, hmyzu a mladým stromčekom.
Tipy na výlety v okolí
Návštevu pralesa môžete spojiť s jazdou po úzkorozchodnej Čiernohronskej železnici, ktorá premáva z Chvatimecha do Čierneho Balogu. Priamo v Čiernom Balogu – Vydrove sa nachádza Lesnícky skanzen a náučný Chodník lesného času, ktoré pútavo predstavujú prácu lesníkov a život lesa. Milovníci turistiky sa môžu vybrať aj na vrcholy Veporských vrchov či do neďalekej CHKO Poľana.
