Na okraji Žiaru nad Hronom, kúsok od Hrona pod svahom vrchu Skalka, ústi mimoriadne banské dielo. Ferdinandova dedičná štôlňa sa odtiaľto ťahá podzemím viac ako 15 kilometrov až pod kremnické bane. Portál, z ktorého dodnes vyteká banská voda, je nenápadným, no výrečným pamätníkom storočnej snahy udržať pri živote ťažbu zlata v Kremnici. Je to tiež jedna zo zastávok náučného chodníka Šibeničný vrch.
História a zaujímavosti
Kremnické bane po stáročia bojovali s jediným nepriateľom – vodou. Čím hlbšie baníci schádzali za zlatonosnými žilami, tým viac vody museli z podzemia čerpať a tým drahšia bola ťažba. Riešením boli dedičné štôlne: dlhé, mierne klesajúce chodby, ktoré odvádzali vodu samospádom do údolia. Kremnica mala tri takéto štôlne a Ferdinandova, nazývaná aj Dedičná štôlňa cisára Ferdinanda či Svätokrížska dedičná štôlňa, je z nich najmladšia, najnižšie položená a zároveň najdlhšia.
Prvý projekt vznikol už v roku 1821, raziť sa začalo v roku 1841. Pôvodne sa počítalo s prácou na dvadsať rokov, no stavbu opakovane brzdili technické problémy a skutočnosť ďaleko prekonala plány. Prvá banská voda vytiekla z ústia do Hrona až 13. júna 1899 – vtedy bol hotový úsek dlhý zhruba 11 kilometrov od portálu po šachtu IV pred Kremnicou. Dokončovacie práce a prerážka k hlbokej šachte Anna pokračovali ešte v 20. storočí. Celková dĺžka štôlne po šachtu Anna dosahuje približne 15,5 kilometra (uvádza sa 15 481 metrov) a na jej úrovni bolo vyrazených ďalších vyše 9 kilometrov chodieb. Sklon je takmer nepostrehnuteľný, len 0,09 percenta, aby voda tiekla pomaly a rovnomerne.
- Profil a výstuž: štôlňa má eliptický prierez a väčšinu dĺžky je vybetónovaná, v nevystužených úsekoch strop istia kotvy.
- Vetranie: s povrchom ju spájajú vetracie komíny a šachty v Starej Kremničke, Bartošovej Lehôtke, Hornej Vsi a Kremnici.
- Okrová farba: voda vytekajúca zo štôlne nesie žlté usadeniny a v období prvej republiky sa z nich pri ústí vyrábal okr – prírodný pigment.
- Ochrana: štôlňa je chránenou kultúrnou pamiatkou.
Štôlňa, ktorá pracuje dodnes
Ferdinandova štôlňa nie je len pamiatkou – asi 11 kilometrov jej trasy je súčasťou Turčekovského vodovodu, ktorý privádza vodu z povodia Turca do Kremnických vrchov. Na tomto systéme vznikla v rokoch 1914 až 1922 podzemná vodná elektráreň v hĺbke približne 245 metrov, do ktorej sa schádza šachtou IV južne od Kremnice. Pracujú v nej tri Peltonove turbíny a podľa dostupných údajov ide o prvú podzemnú vodnú elektráreň v Európe; národnou kultúrnou pamiatkou je od roku 1973. Do podzemia elektrárne verejnosť z bezpečnostných dôvodov nesmie, voda, ktorá ňou pretečie, však napokon vyteká práve z portálu pri Žiari nad Hronom.
