Kalamárka (na miestnych smerovníkoch aj Kaľamárka) je výrazná andezitová skalná plošina na juhozápadnom úpätí Poľany, približne 5 km severne od Detvy. Láka zvláštnou kombináciou – strmé skalné steny, veže a pukliny sú dokladom dávnej sopečnej činnosti a na temennej plošine zároveň ležia stopy po ľuďoch, ktorí si toto miesto vyberali za svoje útočisko už pred približne 3 000 rokmi.
Ako vznikla a charakteristika
Kalamárka je pozostatkom vulkanickej činnosti, ktorá v treťohorách vybudovala mohutný stratovulkán Poľany zo striedajúcich sa vrstiev masívnych lávových prúdov a mäkších tufov a tufitov. Skalný útvar tvorí lávový prúd pyroxénického andezitu, ktorý sa neskôr gravitačne rozpadol. Tvrdý andezit odolával erózii lepšie ako okolité mäkšie horniny, a tak sa postupne obnažil. Výsledkom je plošina vo výške okolo 808 m n. m., ktorú lemujú skalné steny vysoké miestami vyše 10 metrov, skalné veže a hlboké gravitačné pukliny. Rozlišuje sa Predná a Zadná Kalamárka – skaly na oboch častiach dosahujú výšku až okolo 20 metrov a patria k tradičným lezeckým terénom regiónu.
Pravek a hradisko na Kalamárke
Skalné steny chránia plošinu z väčšiny strán, preto ju ľudia odpradávna využívali ako prirodzenú pevnosť. Prví doložení osadníci sem prišli v mladšej a neskorej dobe bronzovej – archeológovia ich spájajú s lužickou a kyjatickou kultúrou. Na sklonku doby bronzovej plošinu opevnili hlinitým valom a vzniklo výšinné hradisko, ktoré sa považuje za jednu z najstarších známych archeologických lokalít v okolí Detvy. Na lúkach južne a juhovýchodne pod skalou sa navyše našli stopy otvorenej osady a žiarové pohrebisko kyjatickej kultúry.
Osídlenie však nekončí dobou bronzovou. Výskumy doložili ľudí na Kalamárke aj v dobe halštatskej a laténskej (s keltskými nálezmi), v dobe rímskej, v sťahovaní národov a v ranom stredoveku. Hradisko bolo významným slovanským sídlom vo veľkomoravskom a poveľkomoravskom období – túto etapu dokladá napríklad dvojsečný meč. Najmladšie nálezy pochádzajú z novoveku a môžu súvisieť so vznikom Detvy, ktorej prvá písomná zmienka je z roku 1638. Opevnené sídlo strážilo dôležitú cestu údolím Kriváňa, ktorá spájala juhovýchodné oblasti so stredným Slovenskom, a horský priechod do Zvolenskej kotliny.
Medzi nálezmi sú črepy nádob (napríklad šikmo žliabkované šálky či hrnce s páskovými uchami), hroty kopijí, meče, praslene, bronzové ihlice a spony, sklenené náramky a koráliky, kovania opaskov či zlomky sekier. Výsledky výskumov lokality publikoval archeológ Peter Šalkovský z Archeologického ústavu SAV v Nitre v rokoch 1994 až 2002. Preskúmaná je však len malá časť plochy. Nálezy z výskumu uchováva Archeologický ústav SAV, staršie zbery sú v Podpolianskom múzeu v Detve. Najnápadnejšou stopou človeka, ktorú uvidíte priamo na mieste, je cisterna na vodu vytesaná do skaly na temennej plošine. Lokalita je známa aj pod názvom Archeopark Kaľamárka – návštevník tu nájde predovšetkým náučné tabule a samotné stopy dávneho osídlenia.
Príroda a ochrana
Kalamárka je od roku 1977 prírodnou pamiatkou a zároveň leží v Chránenej krajinnej oblasti Poľana (vyhlásenej v roku 1981), ktorá je od roku 1990 aj biosférickou rezerváciou UNESCO. Chránený je najmä zachovaný sopečný reliéf, pôvodné lesy a bohatá fauna a flóra. Žije tu aj medveď hnedý – pri horárni upozorňujú tabule na jeho zvýšený výskyt, preto sa oplatí na trase ozvať.
Ako sa tam dostať
Z autobusovej zastávky Detva, Stavanisko vedie červená turistická značka lesnou cestou asi 1,7 km (s prevýšením okolo 205 m) k horárni Kalamárka. Tu sa začína náučný chodník, ktorý vznikol v roku 1997 a v roku 2018 bol obnovený. Má dĺžku približne 1 km, dva prepojené okruhy na Zadnej Kalamárke a dve zastávky s tabuľami o geológii, histórii hradiska a miestnej prírode. Prechádzka po chodníku trvá zhruba hodinu. Na temennú plošinu sa dá voľne vystúpiť len zo severnej strany, inde ju obopínajú zrázy. K skalám vedie aj cesta, priamo pri lokalite je však miesta na parkovanie málo, preto je príjemnejšie prísť pešo z Detvy. Z Kalamárky môžete pokračovať po červenej značke vyššie do Poľany – do jej vyšších polôh je to odtiaľto zhruba dve hodiny chôdze.
Praktické informácie
Vstup: voľne prístupné celoročne, bez vstupného.
Služby: priamo pri skalách nie je občerstvenie ani WC, využite ich v Detve.
Pravidlá: v chránenom území je zakázané táboriť a zakladať oheň.
Obuv: lesný a skalnatý terén si vyžaduje pevnú turistickú obuv, najmä za vlhka; v zime počítajte s ľadom a snehom a obujte pevné vysoké topánky.
Bezpečnosť: plošinu z väčšiny strán obopínajú strmé zrázy, pri okrajoch buďte opatrní.
