Kráčať po okraji obrovského krátera sopky, ktorá vyhasla pred miliónmi rokov, a popritom stretávať pastierske salaše a drevené domčeky – to je Poľana. Nad mestami Hriňová a Detva na strednom Slovensku sa vypína jedno z najvyšších a najlepšie zachovaných sopečných pohorí na Slovensku. Chránenou krajinnou oblasťou je od roku 1981 a UNESCO ju v roku 1990 zaradilo medzi biosférické rezervácie v rámci programu Človek a biosféra. Územie zasahuje do okresov Detva, Zvolen, Banská Bystrica a Brezno a spája divokú prírodu so živou tradíciou podpolianskych lazov.
Príroda a charakteristika
Poľana je pozostatkom mohutného stratovulkánu, ktorý bol aktívny pred zhruba 15 miliónmi rokov. Po zániku sopečnej činnosti a následnej erózii po ňom zostala rozsiahla kaldera – kotlinovitá priehlbina s priemerom okolo 6 kilometrov, obvodom takmer 20 kilometrov a hĺbkou približne 800 metrov. Patrí k najväčším útvarom svojho druhu v strednej Európe. Zaujímavá je aj vodná sieť: potoky z vnútra kaldery stekajú sústredne do jej stredu a opúšťajú ju jediným prielomom, ktorým tečie potok Hučava. Na dno kaldery, do lokality Kyslinky, vedú viaceré turistické chodníky.
Najvyšším bodom pohoria je vrchol Poľana (nazývaný aj Zadná Poľana) s nadmorskou výškou 1458 m. Po obvode kaldery sa týčia skalné útvary, ktoré sú mohutnými zvyškami sopečnej činnosti – napríklad Jánošíkova skala, Bátovský balvan, Veporské skalky či Melichova skala.
Bohatstvo rastlín, húb aj zveri
V chránenom území rastie približne 1220 druhov vyšších rastlín, z toho okolo 80 patrí medzi chránené. Odborníci tu zaznamenali aj asi 390 druhov húb, 160 druhov lišajníkov a 130 druhov machov. Svahy pokrývajú bukové, jedľovo-bukové a vyššie aj smrekové lesy s pralesovitými zvyškami, medzi ktorými sa otvárajú horské lúky – práve „poľany“, od ktorých dostalo pohorie meno. Poľana je aj tradičným revírom veľkej zveri – už od roku 1964 tu platí ochrana ako v chránenej poľovníckej oblasti.
