Pätnásť metrov vysoký prúd vody sa tu láme cez tmavý skalný stupeň zo stuhnutej lávy – vodopád Spády na severných svahoch sopečnej Poľany nad Valaskou je pripomienkou dávnej vulkanickej minulosti pohoria. Leží v lese vo výške približne 940 metrov nad morom, ďaleko od rušných turistických chodníkov, a najsilnejší je na jar po topení snehu.
Príroda a charakteristika
Vodopád vytvárajú vody Spádskeho potoka, ktorý sa tu preláma cez skalný stupeň tvorený pyroxenickými andezitmi – horninami, ktoré vznikli stuhnutím lávy počas dávnej sopečnej činnosti budujúcej masív Poľany. Vodopád dosahuje výšku približne 15 metrov a patrí medzi menej známe, no o to malebnejšie vodné útvary tohto sopečného pohoria. Prietok potoka výrazne kolíše podľa ročného obdobia – na jar po topení snehu a po výdatnejších dažďoch je najsilnejší, v suchších letných mesiacoch naopak citeľne slabne a vodopád môže byť takmer bez vody.
Vodopád bol vyhlásený za prírodnú pamiatku v roku 1988 na rozlohe približne 1 400 štvorcových metrov, v 5. (najvyššom) stupni ochrany, a je jedným zo siedmich maloplošných chránených území Chránenej krajinnej oblasti Poľana. Tá bola vyhlásená pre svoju jedinečnú sopečnú geológiu, rozsiahle lesné porasty a bohatú faunu i flóru stredoslovenských vrchov. Okolie vodopádu tvoria zväčša bukové a jedľovo-bukové lesy typické pre stredné polohy Poľany, ktoré poskytujú útočisko lesnej zveri vrátane väčších šeliem.
