Pod mohutným masívom Poľany, v širokom údolí, kde sa potok Hukava stretáva so Slatinou, leží jedna z najdôležitejších zásobární pitnej vody na strednom Slovensku. Hriňovská priehrada láka najmä pokojom: po asfaltovej ceste na korune hrádze sa prejdete s výhľadom na hladinu obklopenú lesmi a okolo nádrže vedú lesné cesty, po ktorých sa dá vodu obísť. Je to tradičný cieľ turistov, cykloturistov aj hubárov.
Príroda a charakteristika
Vodárenská nádrž Hriňová vznikla prehradením Slatiny nad mestom Hriňová. Stavba sa začala v máji 1960, teleso hrádze vyrástlo najmä v rokoch 1963 – 1965 a do prevádzky nádrž uviedli v septembri 1965. Hrádza je vysoká 41,5 metra, jej koruna s asfaltovou cestou meria takmer 243 metrov a leží v nadmorskej výške 567,6 m. Pri najvyššej povolenej hladine zaberá voda plochu približne 55 hektárov a celkový objem nádrže presahuje 7,3 milióna m³.
Miesto pre priehradu vybrali stavitelia zámerne: nad nádržou neležia žiadne sídla, ktoré by mohli vypúšťať odpadové vody, a okolité lesy Poľany zabezpečujú prítok čistej vody počas celého roka. Nádrž zásobuje pitnou vodou skupinový vodovod pre Hriňovú, Lučenec a Fiľakovo a je súčasťou väčšej diaľkovej vodárenskej sústavy, do ktorej patria aj nádrže Málinec a Klenovec. Územie nádrže leží na hranici Biosférickej rezervácie Poľana.
História a zaujímavosti
Prvé roky prevádzky neboli jednoduché. Vážne poruchy sa objavili v apríli 1966, v máji 1968 a v máji 1971, a preto nádrž od roku 1971 až do roku 1992 pracovala so zníženou hladinou – využívala sa len zhruba polovica jej zásobného objemu. Výstavba zmenila aj krajinu v údolí: výskum historickej krajiny zaznamenal, že z trinástich mostov a mostíkov, ktoré tu stáli pred stavbou, po napustení nádrže nezostal ani jeden. V roku 2025 si priehrada pripomenula 60 rokov prevádzky.
V nádrži žijú najmä dravé druhy rýb, ktoré nezaťažujú vodu. Pod hrádzou funguje chov pstruha dúhového, z ktorého zarybňujú prítoky vodárenských nádrží Málinec, Klenovec a Rozgrund. Keďže ide o chránenú vodohospodársku oblasť, rybolov je na nádrži zakázaný.
Ako sa tam dostať
Z centra Hriňovej sa k hrádze dostanete pešo zhruba za trištvrte hodiny. Od hlavnej cesty smerom na Brezno po približne 2 km odbočíte vľavo, prejdete popri budovách VDI Rozkvet, cez Slatinu a vystúpite na hrádzu. Odtiaľ môžete pokračovať po brehu až k ústiu potoka Hukava. Kto má chuť na dlhší okruh, môže nádrž obísť po lesnej ceste až k asfaltke od Snohov a vrátiť sa cez hrádzu do mesta. Trasy okolo nádrže nie sú turisticky značené a vedú prevažne po asfaltových a lesných cestách, preto sa hodia aj na bicykel.
Praktické informácie
Vstup: okolie nádrže a koruna hrádze sú voľne prístupné.
Rybolov: zakázaný – ide o vodárenskú nádrž v chránenej vodohospodárskej oblasti.
Trasy: neznačené, prevažne asfaltové a lesné cesty; z centra Hriňovej k hrádzi asi 45 minút pešo.
Vhodné pre: prechádzky, cykloturistiku, fotografovanie a zber húb v okolitých lesoch.
