Arkádová chodba s renesančnými maľbami panovníkov, slávnostná sála so stropnou freskou „Triumf Aurory“ a bar v najvyššom poschodí veže s výhľadom do kraja – kaštieľ v Haliči spája históriu a pobyt v zámockom hoteli. Renesančno-barokové sídlo stojí na vyvýšenine nad obcou v okrese Lučenec a patrí medzi najkrajšie zachované šľachtické sídla na južnom Slovensku. Takmer tri storočia, od roku 1554 do roku 1848, ho nepretržite vlastnil rod Forgáchovcov.
História
Miesto malo strategický význam už v stredoveku – prvá zmienka o pôvodnom hrade pochádza z roku 1386, keď kráľovná Mária povolila Štefanovi Lossonczymu postaviť tu kamenný hrad. Začiatkom 16. storočia dali Lossonczyovci hrad opraviť bez kráľovského súhlasu, za čo ho kráľ Ferdinand I. Habsburský v roku 1544 dal zbúrať. Z jeho rumovísk dal Žigmund Forgách, ktorý haličské panstvo získal sobášom s Annou Lossonczyovou v roku 1592, v roku 1612 postaviť nový, renesančný, protiturecky opevnený hrad – vznikla štvorkrídlová stavba s nárožnými vežami okolo nepravidelného šesťuholníkového nádvoria, obklopená priekopou s padacím mostom.
Búrlivé 17. a začiatok 18. storočia hrad nezachránili pred viacerými dobytiami – v roku 1682 ho dobyli Thökölyho vojská, v roku 1703 kuruci Františka II. Rákociho a v roku 1709 cisárske vojská, pričom v tom istom roku aj vyhorel. Keďže patril prohabsbursky orientovanej šľachte, unikol násilnej demolácii, ktorá postihla mnohé iné povstalecké hrady. Výraznú barokovú prestavbu na honosné šľachtické sídlo kaštieľ získal až v roku 1762 zásluhou staviteľa A. Mayerhoffera. Ďalšiu obnovu interiérov a fasád iniciovala v roku 1897 rodina Wenckheimovcov, ktorá sa do rodu Forgáchovcov prižením dostala – gróf František Wenckheim dal vtedy kaštieľ zrekonštruovať na počesť svojej manželky, čo dodnes pripomína nápis na mramorových doskách pri hlavnom vstupe. Po prvej svetovej vojne, v roku 1919, kaštieľ vyplienili maďarskí vojaci a panstvo sa presťahovalo do kaštieľa priamo v dedine. Objekt bol poškodený aj počas druhej svetovej vojny.
V rokoch 1955 – 1963 prešiel kaštieľ rozsiahlou obnovou podľa projektu architekta Alojza Daříčka, počas ktorej reštaurátori odkryli vzácne renesančné nástenné maľby uhorských a rímskych panovníkov v arkádovej chodbe aj maľované vyrezávané trámové stropy. V rokoch 1964 – 1994 tu sídlil Ústav sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutú mládež, po ňom prešiel objekt ďalšou dvojetapovou obnovou, ktorá sa začala v roku 2008.
